Vo svete včiel, s medom na perách

Majú svoj úžasný svet - hierarchiu, správanie, oddanosť i vlastné rituály. Môžeme ich obdivovať i krútiť nad nimi hlavami, lebo mnohé z nich pôsobia dômyselne a rafinovane. Ale príroda je taká – pomáha nám chápať svet vo svojej celistvosti, ale aj detailoch. Vďaka nim doň človek preniká – tiež vďaka vlastnému pozorovaniu, úsiliu spoznávať, aj literatúre. Nám sa naskytla 24. septembra príležitosť preniknúť doň prostredníctvom naozaj jedinečnej prednášky. Ján Lakota zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši bol úžasným sprievodcom nášho knižničného úľa – veď v zasadačke to naozaj bzučalo a naše otázky a diskusia trochu úľ aj pripomínali. A tak to malo byť. Zvedavcov sa našlo naozaj dosť.

Jeho šikovnými a ochotnými asistentmi boli Eva Mauritzová a Valentín Janči. Exponáty teda kolovali a posúvali sa po stole. Ako som v úvode pri ich privítaní poznamenala, všetkých troch dobre poznáme a myslím, že ako vždy, aj tentoraz sme sa na túto „takmer ohrozenú“ výstavu Včely a ich svet veľmi tešili.

Žihadlá asi spoznal v živote už takmer každý z nás, tentoraz nás neohrozili. Priniesť živý úľ by bolo naozaj riskantné - postačili teda plastové modely včielok. Práve preto bolo možné spoznávať ich hmatom. Úľ, špeciálna včelárska sieťka s klobúkom, množstvo zaujímavých informácií a dokonca i sladká ochutnávka troch druhov medu, medoviny i vôňa propolisu. To všetko vytváralo naozaj sladkú atmosféru.

Obsiahnuť včelí svet by znamenalo sedieť v zasadačke o niekoľko hodín dlhšie. Aj dve hodiny však stačili, aby sme doň prenikli autenticky s predstavou lúky, kde tieto malé, užitočné, no i krásne tvory poletujú.

Na našej planéte sa ocitli už pred 80 miliónmi rokov. A sladký med ľuďom veľmi rýchlo naznačil, že zo včely budú mať aj úžitok.

Na svete je podľa slov J. Lakotu približne 200-tisíc druhov blanokrídlovcov, kde patrí aj včela, z toho 6 tisíc žije na Slovensku. Zo všetkých opeľovačov vykonávajú až 90 percent opeľovania práve včely. „Keby sme nemali včely alebo by nebodaj vyhynuli, čochvíľa by vyhynul aj človek, pretože by sa stratil potravinový reťazec,“ dodáva. Včely uctievajú svoju kráľovnú, ale akonáhle jej ubúdajú sily, vedia, že ju treba nahradiť novou. Akokoľvek kruto to znie, je to včelí zákon. Ukazujú nielen svoju pracovitosť a súdržnosť, ale neraz i hnev. Čo by sme si tak mohli ešte o týchto pilných tvoroch povedať ? Zaujímavostí by sa našlo neúrekom. Ak sa chcete hlbšie ponoriť do ich sveta, čaká vás časopis Prameň a v ňom množstvo faktov i rarít z ich prelietavého života.

Zaujalo ma, že včely nikdy nespia, iba odpočívajú. Vďaka úžasnému zraku, ktorý sa skladá akoby z viacerých malých očiek, sledujú dokonalo svoje okolité prostredie, pretože sa dokážu pozerať súčasne viacerými smermi. Ako nástroj orientácie im slúžia tykadlá, ktorými komunikujú. „Akoby to bola posunková reč. Orientujú sa podľa slnka, dokonca aj keď je za mrakmi. Známe sú včelie tance – osmičky alebo kruhy, vedia ostatným včelám oznámiť, ako ďaleko a pod akým uhlom treba letieť a zbierať zdroj potravy,“ vysvetľuje J. Lakota. Obrovské kvantá peľu, ktoré nanosia, odberajú ostatné včely na spracovanie. Ich ideálnou teplotou je 35 stupňov a v úli si ju vedia samé vytvoriť. Viete, koľko ich v úli je? Na nespočítanie – zhruba 50 tisíc. Úľ je teda naozaj poriadne živým organizmom. „A keby sme im ukradli matku, do 15 minút zistia, že v úli chýba,“ vysvetľuje J. Lakota. Jej vypustené žihadlo, ako vieme, stojí včelu život. Ani nie do hodiny umiera. Včelí jed predstavuje zložitú chemickú zlúčeninu pozostávajúcu z asi 58 druhov jedu.

Včelia kráľovná je spomedzi včiel najväčšia, má zhruba 2 cm. Ján Lakota objasňuje ďalšiu dôležitú vec, ktorá je medzi ľuďmi skôr mýtom: „Mnohí si myslia, že med vylučuje včela zozadu. Nie je to pravda, prijíma aj vylučuje ho ústami. A ešte, neskúšajte na úľ búchať, lebo sa z neho vyrojí asi 30 včiel, aby ho hrdo bránilo ako svoju pevnosť.

A napokon aj jedna dôležitá rada. Žihadlo s háčikom treba po vpichu odstrániť iba odškrabnutím, nie tlačením, aby jed neprenikol hlbšie do rany. „Najlepšie je miesto opustiť, lebo včely toto ohrozenie cítia a idú svojej kolegyni na pomoc. Môže sa teda stať, že vás vzápätí napadne viac včiel,“ odôvodňuje J. Lakota.

Napokon sme si na výbornom mede pochutnali a bolo naozaj ťažké vyhodnotiť, ktorý z troch druhov bol najlepší, všetky lahodne hladkali jazyky. Aj medovina či taká špecialita, akou je včelí peľ s plástom. Akoby ste mali v ústach medovú žuvačku. Pochutnali sme si. A propolis, ktorý nám zo stola prenikavo zavoňal, je zas, ako sme sa dozvedeli, výborným liečivom aj na herpes.

Vynikajúca atmosféra, množstvo otázok – žiadna z nich Jána Lakotu nezaskočila. Našim trom poslom ďakujeme za krásne popoludnie nabité všetkým, čo k vydarenému podujatiu patrí. Tešíme sa o rok – zvedaví, čo naši kolegovia z Mikuláša vymyslia. Zdá sa, že príroda len tak nevyčerpá svoje možnosti.

Daniela Dubivská