Textárka

Stredoškolské roky strávila v Košiciach na Škole úžitkového výtvarníctva. Vysokoškolské štúdia absolvovala v Prešove, Banskej Bystrici a Ružomberku. Pre Slovenský rozhlas občasne pripravuje scenáre relácií zameraných na poéziu, eseje a iné literárne formy. Pre Štátnu operu v BB prebásnila detskú operu Kocúr v čižmách od španielskeho autora.

Posledný aprílový deň patril nášmu literárnemu klubu, pozvanie prijala vysokoškolská pedagogička, spisovateľka a autorka piesňových textov populárnej, vážnej a gospelovej hudby Silvia Kaščáková, ktorá si uvedomila, že písanie je niečo, bez čoho nechce žiť už v treťom ročníku na základnej škole. Svoju prvú báseň napísala k výtvarnej súťaži Vesmír očami detí, prvé piesňové texty si vymýšľala chodiac po sídlisku, inšpiráciou jej bola platňa Peter, Vašo a Beáta deťom z roku 1987. Prešla si viacerými literárnymi súťažami, ktoré ju posunuli a vďačí im za svoj autorský rast. Pomyselným míľnikom bolo jedno stretnutie spred kostola s prešovským hudobníkom a skladateľom Martinom Husovským zo skupiny Komajota, ktorý ju oslovil ako textárku a táto spolupráca jej otvorila dvere k ďalším spoluprácam ako napr. s Katarínou Koščovou, Luciou Šoralovou, Adamom Ďuricom, či Katarínou Knechtovou.

Má viacero spôsobov ako píše texty pre rôznych interpretov. Prvý je, že jej pošlú demo verziu skladby bez témy a bez vodítka, aký text chcú, je to ako hlavolam, ktorý musí vyskladať tak, aby sedel s tvorbou hudobníka. Druhý spôsob, že píše text bez hudby na danú tému a tretia, najťažšia práca je na už napísanom texte, ktorý jej pošle niekto so žiadosťou, aby ho upravila a doladila do finálnej podoby.

Spolu s dobrou priateľkou a literárnou vedkyňou Janou Juhásovou napísali netradičný bedeker básnických žánrov a umeleckých nástrojov, ktorými sa dá napísať báseň. Kniha Slovníček z básničiek sa dostala do nominácie dvadsiatich najkrajších kníh roka, vďaka príkladom je názornou a zábavnou pomôckou pre žiakov a kurzy tvorivého písania, ale aj pre samoukov, pokúšajúcich sa poeticky zaznamenať svoj vnútorný svet. Kniha sa dá čítať aj ako básnická zbierka, v ktorej je 31 básní, na každý deň v mesiaci jedna báseň.

Ako autorka pre detského čitateľa verí, že vždy sa dá nájsť nejaký spôsob, ako im priblížiť poéziu, netreba ich podceňovať, deti vedia čítať aj metafory, niekedy vzťah k téme viac prehĺbi konkrétny literárny zážitok ako prečítaný text v učebnici či encyklopédii.

Okrem vlastnej básnickej či piesňovej tvorby sa venuje autorka aj prekladu básnických textov z poľštiny do slovenčiny.

V závere stretnutia autorka odpovedala na doplňujúce otázky Michala Tkáčika, Viktórie Feketeovej či Petra Haška, posledný menovaný nám prečítal aj svoj vtipný prozaický text Ako som sa v dvadsiatich siedmych pokakal.

Toto milé a výživné stretnutie s textárkou Silviou Kaščákovou sme uzavreli čítaním ukážok z jej básnickej zbierky 8 miliárd básní, v ktorej sa venuje témam rôznorodosti a zároveň jedinečnosti každého človeka a každej rodiny, či už máme na mysli tú našu alebo veľkú ľudskú rodinu celého sveta.

Záznam zo stretnutia literárneho klubu si môžete vypočuť na našom webe: https://www.skn.sk/dk/casopisy-mp3

Ukážka z tvorby S. Kaščákovej:

Tvár plná príbuzných,

kde som bola kým so sa narodila.

Kúsok z mojej bunky mala stará mama pod kožou

z toho ta bledá pleť.

Moje lícne kosti nosil pradedo,

vysoké čelo strýko

a smutný pohľad sestra jeho praprababky.

Jediná večnosť, v ktorej je možný život,

na márne kúsky celá som tisíc ráz zomrela,

skôr než o mne ktokoľvek vedel.