Stanovisko k implementácii Marakéšskej zmluvy v legislatíve Slovenskej republiky a k praktickému zabezpečovaniu prístupných formátov publikácií

(Michal Tkáčik, 6. 7. 2026)

27. júna si každoročne pripomíname Medzinárodný deň hluchoslepoty, výročie narodenia Helen Keller, ale aj výročie vzniku Marakéšskej zmluvy. Tento významný dokument bol v roku 2013 podpísaný až 51 signatármi a do platnosti vstúpil 30. septembra 2016. V súčasnosti má zmluva viac ako 130 zmluvných partnerov (krajín) v rátane celej Európskej únie.

Marakéšska zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, osoby so zrakovým znevýhodnením, so zdravotným znevýhodnením alebo s inými poruchami čítania bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná predovšetkým prostredníctvom zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len „Autorský zákon“). Jej základným cieľom je odstránenie autorskoprávnych prekážok pri vyhotovovaní, poskytovaní a cezhraničnej výmene rozmnoženín diel v prístupných formátoch pre osoby, ktoré nemôžu bežným spôsobom čítať tlačený text (za dielo sa v tomto zmysle považujú diela podľa § 3 Autorského zákona). Dielami sú napríklad všetky knihy, učebnice, učebné materiály, skriptá, divadelné, hudobné či audiovizuálne diela, diela z oblasti výtvarného umenia, architektúry, úžitkového umenia, kartografie a iné.

V slovenskom Autorskom zákone je potrebné v tejto súvislosti rozlišovať najmä dve ustanovenia. Prvým je § 46, ktorý všeobecne upravuje použitie diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „osoby so ZP“). Toto ustanovenie umožňuje použitie diela v rozsahu odôvodnenom konkrétnym zdravotným postihnutím, ak je takéto použitie výhradne určené pre potreby osôb so ZP a nesleduje priamy ani nepriamy obchodný účel. Ide teda o širšiu prístupnostnú výnimku, ktorá sa nevzťahuje iba na osoby s poruchou čítania, ale na osoby so ZP vo všeobecnosti.

Osobitné postavenie z hľadiska implementácie Marakéšskej zmluvy má § 46a Autorského zákona, ktorý upravuje použitie diela pre potreby osôb, ktoré sú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia nevidiace alebo majú poruchu zrakového alebo iného vnímania textu, ktorá im neumožňuje čítať alebo inak vnímať text v rovnakej miere ako osobe bez takéhoto postihnutia (ďalej len „osoby s poruchou čítania“). Toto ustanovenie umožňuje osobe s poruchou čítania, prípadne fyzickej osobe konajúcej v jej mene, vyhotoviť rozmnoženinu diela v prístupnom formáte pre vlastnú potrebu bez súhlasu autora. Súčasne oprávňuje poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania vyhotovovať, rozmnožovať, poskytovať a vypožičiavať rozmnoženiny diel v prístupných formátoch, pokiaľ sa tak deje výhradne pre potreby osôb s poruchou čítania alebo v rámci spolupráce s inými oprávnenými poskytovateľmi.

Za poskytovateľa služieb pre osoby s poruchou čítania možno podľa tejto právnej úpravy považovať najmä školy, knižnice, archívy alebo iné právnické osoby, ktoré v rámci svojej činnosti poskytujú služby osobám s poruchou čítania a zároveň nevykonávajú túto činnosť za účelom priameho ani nepriameho majetkového prospechu.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej len „SKN“), zriadená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, z hľadiska svojho poslania, charakteru poskytovaných služieb a cieľovej skupiny prirodzene patrí medzi subjekty oprávnené uplatňovať predmetnú zákonnú výnimku. Svoje služby poskytuje práve nevidiacim, slabozrakým, osobám so ZP a poruchou čítania (ďalej len „čitatelia SKN“).

Význam § 46a Autorského zákona spočíva najmä v tom, že vytvára právny základ pre vyhotovovanie a poskytovanie rozmnoženín diel v prístupných formátoch bez potreby individuálneho udeľovania súhlasu zo strany nositeľov práv. Ide napríklad o brailové publikácie, zvukové knihy, elektronické textové formáty, štruktúrované digitálne dokumenty alebo ďalšie formáty, ktoré osobe s poruchou čítania umožňujú prístup k dielu v rozsahu porovnateľnom s osobou bez takéhoto znevýhodnenia. Táto výnimka zároveň vytvára právny základ pre cezhraničnú výmenu prístupných rozmnoženín diel, čím napĺňa jeden z hlavných cieľov Marakéšskej zmluvy.

Popri Autorskom zákone zohráva významnú úlohu pri praktickom napĺňaní cieľov Marakéšskej zmluvy aj zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách). Hoci tento zákon nie je priamou autorskoprávnou implementáciou Marakéšskej zmluvy, vytvára dôležitý praktický rámec pre získavanie deponátov publikácií a ich digitálnych kópií, ktoré môžu následne slúžiť ako zdrojové podklady na spracovanie diel do prístupných formátov určených pre osoby so ZP a/alebo s poruchou čítania.

Povinnosti vydavateľov publikácií

Podľa zákona o publikáciách plní SKN funkciu depozitára pre vybrané typy publikácií. Ide najmä o periodickú tlač v Braillovom písme, neperiodické publikácie v Braillovom písme v tlačenej podobe a neperiodické publikácie vo forme audiokníh. Vydavatelia týchto typov publikácií sú povinní odovzdávať príslušné deponáty do konzervačného fondu SKN, ktorá je následne oprávnená využívať ich na poskytovanie knižnično-informačných služieb čitateľom SKN.

Z hľadiska praktického zabezpečovania prístupných formátov má osobitný význam aj mechanizmus digitálnych deponátov. Zákon o publikáciách ustanovuje, že Slovenská národná knižnica je oprávnená, prípadne v zákonom vymedzených prípadoch povinná poskytovať digitálne kópie deponátov ďalším depozitárom uvedeným v prílohe zákona. To znamená, že SKN môže byť nielen priamym príjemcom deponátov v Braillovom písme a audiokníh, ale nepriamo sa môže prostredníctvom Slovenskej národnej knižnice dostať aj k digitálnym kópiám ďalších publikácií odovzdaných v rámci zákonného depozitného systému.

Takto získané digitálne kópie však nemožno považovať za publikácie určené na voľné šírenie alebo poskytovanie. Ich význam spočíva predovšetkým v tom, že predstavujú zákonný zdrojový materiál pre ďalšie spracovanie a vytváranie prístupných formátov. Samotné vyhotovovanie a poskytovanie prístupných rozmnoženín osobám so ZP a/alebo s poruchou čítania sa následne opiera najmä o ustanovenie § 46a Autorského zákona. Inými slovami, zákon o publikáciách poskytuje odpoveď na otázku, ako sa špeciálna knižnica môže zákonným spôsobom dostať k zdrojovému dokumentu, zatiaľ čo Autorský zákon upravuje podmienky jeho ďalšieho spracovania a poskytovania v prístupných formátoch ľuďom so zrakovým znevýhodnením, resp. osobám s poruchou čítania.

Dostupnosť prístupných publikácií v praxi

Z praktického hľadiska možno konštatovať, že slovenská legislatíva vytvára dvojúrovňový rámec zabezpečovania dostupnosti publikácií pre osoby so zdravotným postihnutím a poruchou čítania. Prvú úroveň predstavuje autorskoprávna výnimka podľa § 46 a najmä § 46a Autorského zákona, ktorá umožňuje vyhotovovanie, rozmnožovanie a poskytovanie diel v prístupných formátoch pre oprávnené osoby. Druhú úroveň predstavuje právna úprava povinného výtlačku a deponátov podľa zákona o publikáciách, ktorý vytvára predpoklady na získavanie zdrojových podkladov prostredníctvom systému deponátov a digitálnych kópií publikácií.

Napriek tomu je potrebné upozorniť na zásadný rozdiel medzi právnou možnosťou a jej reálnym uplatňovaním v praxi. Hoci zákon o publikáciách ukladá vydavateľom povinnosť odovzdávať Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči deponáty neperiodických publikácií vo forme audiokníh, v aplikačnej praxi sa táto povinnosť podľa dostupných skúseností nenapĺňa v rozsahu, ktorý by významne ovplyvňoval tvorbu a rozvoj knižničného fondu SKN. Fond SKN preto aj naďalej tvoria prevažne knihy vyrobené samotnou knižnicou, teda tituly, ktoré SKN spracúva, načítava, prepisuje, konvertuje alebo inak pripravuje vlastnými kapacitami. Podobne aj v oblasti brailových deponátov je praktický význam zákonnej úpravy veľmi obmedzený, keďže brailové publikácie sa v bežnej vydavateľskej produkcii na Slovensku prakticky nevyskytujú. SKN je v súčasnosti jediným subjektom, ktorý systematicky zabezpečuje tvorbu a vydávanie brailových publikácií na Slovensku. Zákonná povinnosť odovzdávať brailové deponáty má preto skôr formálny a systémový význam, pričom jej praktické uplatnenie je limitované absenciou iných producentov brailových publikácií na slovenskom trhu.

Prístupná literatúra na bežnom knižnom trhu

Pri hodnotení dostupnosti literatúry pre osoby s poruchou čítania je potrebné rozlišovať medzi špecializovanou prístupnou produkciou, ktorú systematicky zabezpečuje SKN, a publikáciami, ktoré vznikajú na bežnom knižnom trhu v rôznych formátoch. V posledných rokoch možno pozorovať, že časť vydavateľskej produkcie už priamo na bežnom knižnom trhu nevychádza výlučne v tlačenej podobe, ale súčasne aj vo forme elektronických kníh alebo audiokníh.

Podľa štatistických údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti neperiodických publikácií bolo v roku 2022 distribuovaných 2 023 titulov vo forme e-kníh a 698 titulov vo forme audiokníh. V roku 2023 bol počet 2 558 titulov e-kníh a 696 titulov audiokníh. V roku 2024 bolo na slovenskom trhu distribuovaných už 2 898 titulov e-kníh a 846 titulov audiokníh. Tieto údaje potvrdzujú, že digitálne a zvukové formáty už nie sú iba okrajovým javom, ale predstavujú viditeľnú súčasť bežného knižného trhu. Napríklad v roku 2024 e-knihy tvorili 27 % a audioknihy 7,9 % všetkých vydaných neperiodických publikácií.

Z uvedeného možno konštatovať, že približne tretina knižnej produkcie na Slovensku je v súčasnosti dostupná aj/alebo v elektronickom formáte a necelá desatina aj/alebo vo forme audioknihy. Z hľadiska osôb so ZP a/alebo s poruchou čítania je tento vývoj významný, hoci ho nemožno stotožňovať s plnohodnotnou prístupnosťou publikácií. Samotná existencia elektronickej knihy alebo audioknihy totiž ešte neznamená, že ide o prístupnú publikáciu v zmysle odborných štandardov prístupnosti alebo jednoducho o plnohodnotne prístupnú (vnímateľnú) publikáciu pre tieto osoby. Elektronická kniha môže byť napríklad technicky uzamknutá, nevhodne štruktúrovaná alebo formátovaná, bez správne označených nadpisov, bez alternatívnych textových opisov obrázkov alebo s ďalšími obmedzeniami, ktoré komplikujú jej používanie s čítačom obrazovky. Rovnako audiokniha nemusí poskytovať rovnakú úroveň orientácie v texte, štruktúre či poznámkovom aparáte, akú umožňuje plnohodnotná prístupná digitálna publikácia.

Napriek týmto obmedzeniam ide o dôležitý posun v oblasti prístupu k literatúre. Mnohé elektronické knihy je možné aspoň čiastočne čítať pomocou čítača obrazovky, najmä ak sú dostupné vo vhodnom textovom formáte a nie sú chránené technickými obmedzeniami, ktoré bránia podporným technológiám v práci s obsahom. Aj v prípadoch, keď takéto knihy nespĺňajú požiadavky prístupnosti v plnom rozsahu, môžu pre časť používateľov predstavovať reálnu dostupnosť literatúry mimo špecializovaného knižničného systému.

Bežný trh s e-knihami a audioknihami je preto je vhodné vnímať ako doplnkový, nie však náhradný prvok systému prístupnej literatúry. Na jednej strane ukazuje, že vydavatelia už čoraz častejšie pracujú s viacerými formátmi jedného titulu. Na druhej strane však ostáva potrebné rozvíjať odborné štandardy, technické odporúčania a spoluprácu s vydavateľmi tak, aby sa elektronické a zvukové formáty postupne približovali k požiadavkám skutočnej prístupnosti.

V tomto kontexte má SKN osobitné a nezastupiteľné postavenie. Hoci bežný knižný trh môže osobám s poruchou čítania prinášať nové možnosti prístupu k literatúre, nie je schopný samostatne zabezpečiť systematickú, overenú a odborne spracovanú produkciu prístupných publikácií. Tú naďalej zabezpečuje predovšetkým SKN, ktorá vyrába zvukové, brailové, elektronické a ďalšie prístupné formáty cielene pre potreby čitateľov SKN.

Z pohľadu verejnej politiky preto nejde o dve protichodné oblasti. Naopak, špecializovaná produkcia SKN a rastúca viacformátová produkcia bežného trhu by sa mali vzájomne dopĺňať. Cieľom by malo byť postupné uplatňovanie princípov prístupnosti už v procese tvorby elektronických a zvukových formátov zo strany vydavateľov, zatiaľ čo SKN by mala mať zabezpečený stabilný prístup k zdrojovým digitálnym podkladom a dostatočné kapacity na odborné spracovanie titulov, ktoré bežný trh neposkytuje v použiteľnej alebo dostatočne prístupnej podobe.

Rastúca prítomnosť e-kníh a audiokníh na bežnom trhu je pozitívnym trendom, ktorý môže čiastočne rozširovať možnosti prístupu osôb s poruchou čítania k literatúre. Nemožno ju však považovať za náhradu špecializovanej prístupnej produkcie. Práve preto je potrebné súčasne podporovať zvyšovanie prístupnosti bežných digitálnych formátov, dôsledné plnenie povinností súvisiacich s odovzdávaním zákonných deponátov a stabilné postavenie SKN ako špeciálnej odbornej inštitúcie zabezpečujúcej prístupné knižničné a informačné služby.

Cezhraničné vypožičiavanie a poskytovanie prístupných kníh a zapojenie SKN do Accessible Books Consortium

Jedným zo základných cieľov Marakéšskej zmluvy je umožniť nielen výrobu rozmnoženín diel v prístupnom formáte na národnej úrovni, ale aj ich cezhraničnú výmenu medzi oprávnenými subjektmi. Tento medzinárodný rozmer je mimoriadne dôležitý najmä pri jazykoch s menším počtom používateľov, pri menšinových jazykových komunitách, pri študentoch, pri osobách žijúcich mimo krajiny svojho pôvodu, ako aj z pohľadu efektívnejšieho využívania už raz vyrobených prístupných formátov.

V slovenskom právnom prostredí je tento cezhraničný rozmer podporený najmä ustanovením § 46a Autorského zákona, ktorý umožňuje poskytovanie rozmnoženín v prístupnom formáte nielen osobám s poruchou čítania a domácim poskytovateľom služieb, ale aj oprávneným subjektom v zahraničí, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Marakéšska zmluva tak nepredstavuje iba právny základ pre domácu výrobu publikácií v prístupných formátoch, ale zároveň vytvára predpoklady pre medzinárodnú výmenu už existujúcich rozmnoženín v prístupných formátoch.

Praktickým nástrojom, ktorý tento cieľ napĺňa, je Accessible Books Consortium (ABC), najmä jeho služba ABC Global Book Service. Ide o medzinárodný online katalóg digitálnych publikácií v prístupných formátoch, do ktorého sa zapájajú oprávnené subjekty (authorised entities), najmä knižnice pre nevidiacich a organizácie poskytujúce služby osobám s poruchou čítania. Zapojené organizácie môžu do systému prispievať vlastnými katalógmi a zároveň vyhľadávať a získavať knihy v prístupných formátoch z fondov partnerských inštitúcií. SKN sa stala členom Accessible Books Consortium v prvej fáze partnerstva, teda v oblasti medziknižničnej výpožičky a výmeny diel v prístupných formátoch medzi oprávnenými subjektmi. Katalóg SKN bol nahratý do systému ABC, čím sa slovenský fond kníh v prístupných formátoch stal viditeľným a využiteľným aj v medzinárodnom prostredí.

Toto zapojenie má dva základné praktické smery. Po prvé, čitatelia SKN môžu prostredníctvom SKN získavať publikácie v prístupných formátoch dostupné v katalógu ABC, ktoré pochádzajú z fondov zahraničných partnerských inštitúcií. Tým sa významne rozširuje rozsah literatúry dostupnej slovenským používateľom, najmä v cudzích jazykoch alebo v špecializovaných tematických oblastiach, ktoré by SKN nemusela byť schopná vyrobiť vlastnou činnosťou.

Po druhé, zapojenie SKN do ABC umožňuje aj opačný smer výmeny. Slovensky hovoriace osoby s poruchou čítania žijúce v zahraničí môžu prostredníctvom miestnej knižnice alebo partnerskej organizácie (oprávnenej osoby) požiadať o poskytnutie/vypožičanie knihy z fondu SKN. Slovenská produkcia kníh v prístupných formátoch sa tak môže dostať aj k používateľom mimo územia Slovenskej republiky, čo má osobitný význam pre slovenskú jazykovú komunitu žijúcu v zahraničí.

Zapojenie SKN do ABC zároveň názorne ukazuje praktický význam Marakéšskej zmluvy. Autorský zákon vytvára právny rámec umožňujúci výrobu a cezhraničnú výmenu rozmnoženín v prístupnom formáte, zatiaľ čo ABC poskytuje technickú, organizačnú a zmluvnú infraštruktúru, ktorá túto výmenu umožňuje realizovať v praxi. Inými slovami, Marakéšska zmluva a § 46a Autorského zákona odpovedajú na otázku, či je cezhraničná výmena právne možná; Accessible Books Consortium poskytuje odpoveď na otázku, ako sa takáto výmena môže prakticky uskutočňovať. Z pohľadu SKN predstavuje členstvo v ABC významný krok pri napĺňaní cezhraničnej implementácie Marakéšskej zmluvy. Umožňuje efektívnejšie využívanie už existujúcich prístupných formátov, rozširuje ponuku pre slovenských čitateľov a zároveň sprístupňuje slovenskú prístupnú produkciu slovensky hovoriacim používateľom v zahraničí. Tento mechanizmus nenahrádza domácu produkciu prístupných kníh, ale významne ju dopĺňa a posilňuje medzinárodnú spoluprácu medzi oprávnenými osobami.

Záver

Môžeme konštatovať, že Slovenská republika má vytvorený pomerne komplexný právny rámec na napĺňanie cieľov Marakéšskej zmluvy. Autorský zákon poskytuje právny základ na vytváranie rozmnožení – výrobu, rozmnožovanie a poskytovanie diel v prístupných formátoch osobám so ZP a/alebo s poruchou čítania, zatiaľ čo zákon o publikáciách vytvára doplnkový mechanizmus na získavanie deponátov a digitálnych zdrojových podkladov potrebných na tvorbu rozmnoženín v prístupných formátoch. Skutočná účinnosť tohto rámca však závisí od jeho praktického napĺňania, najmä od fungujúceho systému poskytovania digitálnych deponátov, dôsledného plnenia povinností vydavateľov pri odovzdávaní deponátov audiokníh a od stabilného postavenia Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči ako kľúčovej špeciálnej inštitúcie zabezpečujúcej tvorbu prístupných knižničných formátov pre osoby so ZP a osoby s poruchou čítania v Slovenskej republike.

Osobitný význam má aj cezhraničný rozmer Marakéšskej zmluvy, ktorý sa v slovenskej praxi postupne napĺňa prostredníctvom zapojenia SKN do Accessible Books Consortium. Toto partnerstvo rozširuje možnosti slovenských používateľov získavať publikácie v prístupných formátoch zo zahraničných fondov a zároveň umožňuje poskytovanie slovenskej produkcie v prístupných formátoch slovensky hovoriacim používateľom žijúcim v zahraničí. Zapojenie SKN do ABC je preto významným praktickým krokom k tomu, aby sa právne možnosti vytvorené Marakéšskou zmluvou premietali aj do reálnych služieb a medzinárodnej spolupráce medzi oprávnenými osobami (authorised entities). Napriek týmto pozitívnym prvkom je potrebné zdôrazniť, že praktická situácia je podstatne zložitejšia, než by naznačoval samotný právny rámec. Hoci legislatíva vytvára priaznivé podmienky na získavanie zdrojových podkladov a výrobu prístupných formátov, v praxi vydavatelia neodovzdávajú SKN deponáty audiokníh v rozsahu, ktorý by zodpovedal zákonnej úprave. Rovnako problematické je získavanie digitálnych zdrojových súborov, ktoré vydavatelia SKN spravidla neposkytujú na účely spracovania do prístupných formátov, a to často ani na základe individuálneho vyžiadania.

Zároveň nemožno predpokladať, že potreby osôb so zrakovým či iným zdravotným znevýhodnením a osôb s poruchou čítania dokáže dostatočne pokryť bežný knižný trh. Napriek rastúcemu počtu elektronických kníh a audiokníh nemožno tieto formáty automaticky považovať za skutočne prístupné. E-knihy často nespĺňajú požiadavky prístupnosti, môžu byť technicky obmedzené, nevhodne štruktúrované alebo ťažko použiteľné s asistenčnými technológiami. Prístupnosť je v bežnej vydavateľskej produkcii zatiaľ zohľadňovaná len vo veľmi obmedzenej miere. Zároveň je nemožné očakávať, že by vydavatelia zabezpečili kvalitne a odborne spracované vydanie brailovej publikácie či publikácie s hmatovou grafikou.

Z uvedeného vyplýva, že právny rámec síce poskytuje dôležité východiská, no jeho praktické napĺňanie si vyžaduje ďalšie systémové opatrenia. Kľúčové je najmä dôsledné uplatňovanie povinností vyplývajúcich zo zákona o publikáciách, funkčný prístup SKN k digitálnym zdrojovým podkladom, aktívnejšia spolupráca vydavateľov a systematické presadzovanie princípov prístupnosti už pri tvorbe elektronických a zvukových publikácií. Bez realizácie týchto krokov zostane značná časť zodpovednosti za reálne sprístupňovanie literatúry aj naďalej sústredená na SKN, ktorá túto úlohu plní predovšetkým vlastnou výrobou prístupných knižničných formátov.