Fotografia ukrýva svoje tajomstvá

Má stále dostatok pozitívnej energie aj vitálnu povahu a svojej profesii podľahla už v mladosti. Ešte v školských laviciach jej bol totiž blízky najmä dejepis a história, ktorej sa neskôr doslova a v dobrom upísala. To prezradila už v úvode nášho stretnutia v Levoči. Danka Rosová sa prišla s nami o všetko, čo s históriou zažívala, podeliť v utorok, 22. septembra na literárny klub. Hoci v skromnom obsadení, predsa len zazneli z publika aj otázky a my sme sa dočkali zaujímavých i nečakaných odpovedí.

Historička, ktorá kedysi začínala v múzeu v Levoči a napokon dlhé roky pôsobila v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi, sa dlhé roky venovala fotografii a fotografom na Spiši. Vďaka nej sme sa mohli dozvedieť, čo všetko na pohľad obyčajná pohľadnica či fotografia prezrádza a ukrýva, ako z jej obsahu môžu čerpať etnológovia a ako sa pátra po predkoch či ateliéroch, ktoré na Spiši i na východe Slovenska priam prekvitali - či už vďaka rodu Divaldových alebo Matzových. Jedno je však isté. Určite sa na fotografie nepozeráme odborným okom ako historici, ktorí sa venujú ich výskumu. Preto ich vnímame ako bežní konzumenti úplne inak a banálnejšie.

Hodiny a dni strávené v archívoch, medzinárodné kontakty, ale aj osobná zanietenosť – nič z toho Danke Rosovej nechýba dodnes. Hoci je už na dôchodku a na svoju prácu by mohla v pokoji spomínať (lebo naozaj je na čo), v týchto aktivitách nepoľavila. Na svedomí má, ako prezradila, napríklad aj Trh ľudových remesiel, na ktorom sa roky a každoročne úspešne prezentujú v Spišskej Novej Vsi zaujímaví a aj pre túto dobu stále atraktívni, zruční spišskí remeselníci. Vždy jej záležalo na tom, aby si podujatie zachovalo čistú remeselnú podobu a nenadobudlo komerčný nádych, čo sa darí udržať. Kým sa niečo podobné začalo v meste organizovať, remeselníkov bolo treba zmapovať, zháňať a napokon osloviť a združiť.

Detailné rozprávanie o tom, ako sa kedysi fotografovalo, bolo nesmierne pútavou sondou do histórie. Danka je totiž nielen precíznou bádateľkou, ale aj výbornou rozprávačkou. A tak sme sa zasmiali aj na príhode, keď svojich návštevníkov nepresne sformulovanou vetou v maďarčine poslala na pôjd zakúpiť si pohľadnice, čo vtedy vyvolalo smiech i rozruch, lebo hostia sa vrátili zo spomínaného miesta ako z výpravy v bani.   

Danka kedysi spolupracovala aj so známou levočskou osobnosťou – historikom Ivanom Chalupeckým, a skromne poznamenala, že bol jej veľkým učiteľom. Rozhodne sa však tam, kde je dnes, dopracovala silou vlastného bádateľského ducha a v Múzeu Spiša bola vždy človekom na mieste.

Kedysi sme spolu pripravovali do rozhlasu reláciu na pokračovanie venovanú práve fotografom na Spiši, na čo si dodnes rada spomínam. Aj dnes je stále v rôznych historických a múzejníckych spolkoch a v kontakte s kolegami, ktorí sa histórii venujú. Je autorkou mnohých monografií a rukami jej prešlo tisíce dokumentov, ktoré bolo treba preskúmať, či presnejšie datovať a zaradiť v kontexte histórie. Jej záujem o túto vedu preniká aj do sféry jej záujmov – rada siahne po knihách s historickou témou aj vo voľnom čase, rada a často aj cestuje.  

 S literárnym citom komentovala aj text nášho autora Petra Haška, ktorý na klubom stretnutí prečítal svoj prvý príbeh o Karlovi Mayovi, ktorý kedysi pred rokmi napísal. Pre nás ostatných to bola nostalgia. Na Danku zapôsobil. Peťo mayovskú skúšku opäť zložil aj tým, že na hostkine otázky o tomto spisovateľovi dokázal pohotovo odpovedať.

Príjemné utorkové popoludnie bolo opäť dobrodružné vďaka téme aj atmosfére, ktorú sme spoločne za jedným stolom, hoci nie okrúhlym, vytvorili. Áno, aj historik je svojím spôsobom literát, pretože o svojich objavoch píše a publikuje, aby ich ďalej šíril. Takže hostka s ľahkosťou splnila aj toto kritérium.

Vďaka vám, ktorí ste prišli, aj mojim kolegom, ktorí sa postarali či už o prípravu stretnutia alebo online prenos, hoci ste sa pripojili len traja.

A čo povedať na záver? Do finále sme došli spokojní. Rozprávanie sympatickej dámy bolo určite pekným rande s históriou, len škoda, že si ho nevypočulo viac návštevníkov. Možno ste mali iný program, nevadí, príďte nabudúce. Verím, že aj ďalší plánovaný hosť vás svojou charizmou i vedomosťami zaujme. Dovtedy hádam stihnete aj niečo pekné napísať a nás všetkých inšpirovať.

Daniela Dubivská