ÚvodArchív aktualít › Stanovisko SABP k používaniu brailu v slovenských textoch

Stanovisko SABP k používaniu brailu v slovenských textoch

Braillovo písmo je štandardným zaužívaným pojmom v odborných textoch aj v hovorovej reči. Trochu ťažšie sa nám však tvoria vety, ak chceme toto ustálené spojenie nahradiť niečím iným a ak chceme z knihy v Braillovom písme spraviť dvojslovné spojenie, váhame nad správnosťou a spisovnosťou slova, ktoré sme utvorili od mena vynálezcu bodového písma. Aby sme boli v písaní a používaní všetkého brailového jednotní, SABP vydáva toto stanovisko opierajúc sa o stanovisko Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktoré nižšie citujeme v jeho plnom znení.

Po konzultácii s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra môžeme v hovorovom i odbornom prostredí používať podstatné meno brail s malým b ako plnohodnotné nahradenie Braillovho písma. Správne prídavné mená v tejto súvislosti sú brailový, brailová, brailové.

Najčastejšie slovné spojenia by teda boli napríklad Braillovo písmo, brailový riadok, brailová kniha, brailový kalendár, Braillov životopis. Spojenia ako braillovský riadok či „rád čítam brailo“ nie sú správne.

Správne skloňovanie podstatného mena brail je: (do) brailu, (k) brailu, (v) braili/braile, (s) brailom. Prípustné je aj použitie podstatného mena braille.

 

Kompletné stanovisko Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra

 JAZYKOVEDNÝ ÚSTAV ĽUDOVÍTA ŠTÚRA  SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED, v. v. i

          PANSKÁ 26, 811 01 BRATISLAVA 1

 

      Váš list zo dňa                                    Naše číslo                               Bratislava

        JP-60/22                        17. 2 2022

            Proces apelativizácie, t. j. zmena vlastného mena na všeobecné meno, je v slovenčine bežný. Príkladom sú slová Roquefort – rokfort, Aspirin – aspirín,  Ford – fordka, ale aj apelatíva, ktoré vznikli univerbizáciou (zjednoslovnením) slovných spojení tvorených privlastňovacím prídavným menom odvodeným od vlastného mena a podstatným menom, napr. Alzheimerova choroba – alzheimer, Axel-Paulsenov skok – axel, Morseova abeceda – morzeovka. Takéto pomenovania majú zvyčajne hovorový charakter (axel, morzeovka) alebo môžu mať charakter profesionalizmov (alzheimer), čiže slov, ktoré sa používajú ako ekonomické dorozumievacie prostriedky v rámci odbornej skupinovej komunikácie.

Podľa nášho názoru možno k profesionalizmom zaradiť aj dvojicu slov braille/brail, ktoré navrhujete ako jednoslovné apelativizované náprotivky názvu Braillovo písmo. V korpuse textov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sú obe podoby doložené v jazykovej praxi. Na ilustráciu vyberáme niekoľko dokladov: Niektoré informácie sú v brailli zobrazované v skrátenej podobe; Prvý prvok dialógu Nastavenia braillu je nazvaný Braillovský [správne braillovský] riadok. – Prednosti tejto verzie zahŕňajú pohodlnejšie čítanie brailu; Na špeciálne formátovanie do brailu asi nebol čas; označenie rastlín v braili.

V podobe braille sa zachováva vlastné meno vynálezcu písma Braille [braj], podoba brail je výsledkom čiastočnej adaptácie – prispôsobenia slovenčine. Slová braille brail vo význame „písmo vytvorené Louisom Braillom“ sa vzhľadom na zakončenie vo výslovnosti – hlásku j – skloňujú podľa vzoru stroj, pričom pri slove braille rovnako ako pri vlastnom mene Braille sa vypúšťa nemé e: braille – (do) braillu, (k) braillu, (v) brailli, (s) braillom; brail – (do) brailu, (k) brailu, (v) braili, (s) brailom. V praxi sa popri tvare lokálu brailli/brali často vyskytuje aj tvar braille/braile s príponou -e: V európskom parlamente bola schválená deklarácia dobrovoľného označovania názvov tovarov v braille. – Exponáty sú doplnené popiskami v braille i čiernotlači... – Najmä zrakovo hendikepovaní majú záujem spoznať tvorbu súčasných básnikov, ktorých by si radi prečítali aj v braille. Predpokladáme, že voľba tvaru s príponou -e vyplýva z toho, že niektorí používatelia slová braille, brail vyslovujú [brail], teda nie podľa originálnej, francúzskej výslovnosti, lež podľa grafického zakončenia na spoluhlásku -l, čo posúva ich skloňovanie k vzoru dub. Pri slovách braille, brail možno pripustiť v lokáli dvojtvar, tak ako je to napr. pri slovách koktail mail (vzťahuje sa to aj na slovo e-mail) v ich spracovaní v Slovníku súčasného slovenského jazyka (2011).

Vzťahové prídavné meno od slova braille bude braillový, od slova brail je to brailový.

 Píšete, že medzi nevidiacimi sa v praxi zaužívalo prídavné meno braillovský, prípadne braillský (tento tvar vylučujeme) na odlíšenie od privlastňovacieho adjektíva Braillov. Vzťahové prídavné meno braillovský je utvorené od vlastného mena Braille a má význam „súvisiaci s Braillom; charakteristický pre Brailla“. Keďže toto prídavné meno implikuje vzťah k osobe Louisa Brailla, v istých spojeniach môže nahrádzať adjektívum Braillov (môže sa s ním alternovať), nedá sa však používať na vzájomné odlíšenie. Súvislosť oboch adjektív dokladá aj ich rovnaká spájateľnosť, porov. Braillovo/braillovské písmo, Braillova/braillovská abeceda, Braillov/braillovský riadok, Braillova/braillovská klávesnica, Braillov/braillovský písací stroj, Braillov/braillovský displej, Braillov/braillovský kód, Braillov/braillovský symbol. Namiesto spojení Braillova/braillovská tlač, Braillova/braillovská tlačiareň či Braillove/braillovské knihy, ktoré sa takisto vyskytujú, by sme odporúčali používať spojenia s prídavným menom brailový, príp. braillový a podobne v spojeniach, kde sa vychádza z apelatíva brail/braille, napr. brailový/braillový papier, brailové/braillové časopisy, brailové/braillové body, brailový/braillový riadok.

Zhrnujúco môžeme povedať, že z podôb brail/braille odporúčame uprednostniť zjednodušenú, čiastočne zdomácnenú podobu brail a zodpovedajúce vzťahové prídavné meno brailový. V niektorých spojeniach je náležité prídavné meno braillovský utvorené od mena Braille. V ustálenom spojení Braillovo písmo, ako píšete, je potrebné zachovať privlastňovacie prídavné meno.

 

            S pozdravom

Mgr. Silvia Duchková, za jazykovú poradňu JÚĽŠ SAV, v. v. i.

Na začiatok stránky Tlač stránky