ÚvodArchív aktualít › So spisovateľkou Alenou Stašíkovou Galvánkovou na pôde SKN

So spisovateľkou Alenou Stašíkovou Galvánkovou na pôde SKN

V roku 410. výročia narodenia Žofie Bosniakovej a 305. výročia smrti Júlie Korponayovej sme si pripomenuli obe významné ženské postavy našej histórie v levočskej SKN besedou a rozprávaním so spisovateľkou Alenou Stašíkovou Galvánkovou. Oddelenie braillovskej knižnice sa 10. októbra 2019 v popoludňajších hodinách zaplnilo do poslednej stoličky. Osud slovenskej svätice Žofie Bosniakovej bol prvým vstupom autorky na pulty našich kníhkupectiev. Životný príbeh Júliany Korponayovej, známej ako Biela pani z Levoče spracovala v rovnomennej knihe. Obe knihy vyšli vo vydavateľstve Georg Žilina a v SKN boli načítané v roku 2019. Skúmaniu a zhromažďovaniu informácií o živote oboch žien sa autorka venuje viac ako dvadsať rokov.

Hoci autorka prvých desať rokov svojho života vyrastala na Morave, už takmer dva roky žije v Levoči. Fascinuje ju história a výtvarné umenie, na cestách po Európe i na Slovensku obdivuje architektonické skvosty, najmä z čias gotiky. Píše s úctou k histórii, ľuďom, rada skúma tajomstvá levočských domov i pivníc. Vo svojej tvorbe rozoberá hĺbku ľudských pocitov, bez ohľadu na storočie, v ktorom sa postavy v jej knihách, či ona sama nachádza. 

O Žofii Bosniakovej už písali mnohí. Fakty z jej života, o jej dobrote a láske k ľuďom, jej obdivuhodných charitatívnych činoch, výstavbe sociálnych zariadení a podobne. Vo svojej knihe Žofia Bosniaková, slovenská svätica sa autorka ponára do Žofiinho života a duše ženským pohľadom. Mnohí ju považujú za sväticu, no Žofia bola predovšetkým žena. Milujúca, milovaná, túžiaca, šťastná i trpiaca. Predčasnou smrťou Žofie v nedožitom tridsiatom piatom roku života nekončí jej príbeh. Takmer polstoročie po jej smrti našli v hrobke pod Strečnianskym hradom jej neporušené mumifikované telo. Telo bolo prevezené do kaplnky kostola v Tepličke nad Váhom a vystavené v rakve so skleneným vekom až do roku 2009, kedy rakvu podpálil choromyseľný človek so Žiliny. Meno Žofie Bosniakovej dodnes pripomínajú malé chlebíky – bosniaky, ktoré rozdávala chudobným v Tepličke nad Váhom sama Žofia. Zaujímavá bola informácia o potomkoch, s jedným z nich sa autorka už osobne stretla. Podľa vyjadrení odborníkov na konferencii v Žiline v r. 2017, venovanej Žofii Bosniakovej , kde autorka mala svoju prednášku, podľa vyjadrenia odborníkov bolo zachované telo Žofie Bosniakovej raritným zjavom, v medicínsko-patologickej praxi takáto mumifikácia nie je známa. Dnes sa v kostole v Tepličke nad Váhom nachádzajú len obhorené kosti. V apríli 2012 bola na Strečnianskom hrade opäť uložená jej verná podoba, ktorú vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stanislava Lajdu. 

Príbeh Juliany Korponayovej, za slobodna Géczy, je starý už vyše tristo rokov. Po 130 rokoch od spracovania tohto príbehu Mórom Jókaiom sa autorka rozhodla príbeh Bielej pani z Levoče odkryť znova s novými poznatkami. Príbeh o jej zrade je naozaj iba legendou. Za dlhé roky pátrania v jej živote sa toho autorke podarilo zistiť dosť, no predsa málo na to, aby mohla s určitosťou povedať :„Takto to bolo.“ Hoci Juliana žila v Levoči relatívne krátko – v rokoch 1710 – 1711, zanechala tu veľa tajomstiev. Zaujímavé je, že táto šľachtičná bola ako jediná žena v Uhorsku súdená a popravená za vlastizradu. Hoci...zjavne bez dôvodu,“  uvádza autorka.  V maďarskom štátnom archíve sa zachovali kópie dokumentov – testament, listy, ktoré napísala Juliana vo väzení i výňatok z knihy zomrelých s dátumom a miestom jej popravy a pochovania. Hrob Juliany Korponayovej sa nezachoval. Kaštieľ v Ožďanoch, kde sa Júlia narodila, zachvátil začiatkom októbra tohto roku požiar. Úplne zhorela strecha a krov kaštieľa.  

Ešte dlho by sme debatovali, no neúprosný čas ukončil toto zaujímavé stretnutie. Potešilo nás autorkine poďakovanie za nádherne pripravenú besedu v prítomnosti milých hostí v čarovnej Levoči. Veríme, že ju na oplátku potešilo niekoľko kytíc kvetov od čitateľov, ale predovšetkým preplnené oddelenie na Námestí Majstra Pavla. 

Daniela Bonková

Na začiatok stránky Tlač stránky