Priviesť deti k čítaniu

Priviesť deti k čítaniu Literatúra a písanie ho bavila už od školských čias. Inklinoval  k próze. Hoci poéziu počúva rád, písať ju neskúšal. V mladom, rizikovom veku sa mu páčili skôr rýmovačky typu: „Nechytaj ma za vlasy, čo zbláznila sa si?“. Reč je o Antonovi Laučekovi, spisovateľovi , literárnom vedcovi, vysokoškolskom pedagógovi, ktorý prijal naše pozvanie na besedu do SKN 14. februára v popoludňajších hodinách.  Je absolventom dvoch vysokých škôl v odboroch slovenčina – nemčina a slovenčina – história. V súčasnosti doc. Anton Lauček pôsobí na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity. 

Vo svojich prózach si všíma podoby medziľudských vzťahov v rozličnom prostredí  i životných situáciách. Rodák z Černovej, ktorá je dnes časťou mesta Ružomberok,   v historickej novele Cez utrpenie opisuje tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali v r. 1907. Hoci to nebolo písanie ľahké, vierohodne zdokumentoval vtedajšie udalosti, podobne ako detstvo a mladosť Andreja Hlinku v románe Andrej. Je autorom prvého humorne ladeného románu z obdobia druhej svetovej vojny v našej literatúre Pušky v hrnci, granáty v kredenci. V románe zo školského prostredia Keď lastovičky nemôžu lietať opísal svoje bohaté skúsenosti z obdobia, keď pôsobil ako vychovávateľ a neskôr riaditeľ domova mládeže v Ružomberku. Čitateľov oslovujú jeho knižky, obsahujúce krátke mikropoviedky a humoresky, vychádzajúce pod názvom Iba tak. Doteraz vyšlo deväť pokračovaní. Práve im a čítaniu z nich bola venovaná podstatná časť nášho stretnutia. 

Z rozprávania Antona Laučeka, podobne ako z jeho kníh, zaznieva ľahký humor a jemná irónia. Tá sa týka mnohých neduhov našej spoločnosti v období socializmu, ale aj v súčasnosti -  prehnaných reklám, reality šou v televíznom vysielaní, poangličťovania slovenčiny. 

Anton Lauček je autorom viacerých odborných publikácií: Stručná príručka nemčiny pre turistov, Katolícka moderna, Výrobný román, Schéma a dogma v literatúre a ďalšie. V jeho podaní sme si vypočuli verše Janka Silana, kňaza, básnika, predstaviteľa katolíckej moderny zo zbierky Piesne z Javoriny, z ktorých vyberáme krátku ukážku:

KEĎ SOM TAK HĽADEL DO NOCI

že nieto nikde pomoci,
nádeja milá
ku mne sa zvoľna naklonila
a povedala znáhla:
Len ďalej spi,
veď je noc.
Vezmem si tvoje bolesti.
Máš ich veľa?
Hľa, ja som biela
a mám tu moc...

Náš hosť odpovedal na otázky čitateľov - napr. aj na tú o kríze čítania a úpadku kultúry v súčasnosti. Jediným východiskom z tejto situácie podľa neho  je nutnosť priviesť deti k čítaniu. Zhodli sme sa na tom všetci, teda aj cirka tridsiatka prítomných mladých i starších návštevníkov. Pánovi Laučekovi aj touto cestou ešte raz srdečne ďakujeme. Ak máte záujem, môžete si niektorú z jeho kníh z SKN požičať. Dva tituly načítal autor v našich zvukových štúdiách sám.

D.B.