Posledný potlesk a posledné – ďakujeme

Ľudský život má takmer vždy zvláštnu pridanú hodnotu. V človeku spoznávate osobnosť a jej odtiene. To, čím sa odlišuje, čím zaujme. Zvyknete si na jeho prejavy, reakcie, mimiku, spôsob, ako myslí a vedie s vami dialóg, čo vám za tú chvíľu, ale aj celý život, odovzdá. A žiaľ, kdesi celkom na konci aj klauni odchádzajú mnohokrát potichu, a potlesk zaznie už bez ich účasti, za čiernou oponou, nie tou, na akú bol zvyknutý herec divadla.

V týchto dňoch aj nám osud nadelil nečakanú správu a rovnako neželanú rozlúčku s človekom, ktorého v SKN každý považoval za milého, príjemného, sympatického. Odišiel dlhoročný načítavateľ zvukových kníh Dušan Kubaň, ktorý vlani, 21. augusta oslávil päťdesiatku a prvýkrát načítal knihu v tejto inštitúcii v roku 2009. Jeho meno tu rezonuje roky, podobne, ako znie jeho príjemne sfarbený hlas, vo zvukových knihách, ktoré vo fonde SKN navždy ostanú.

Moderátor v rádiu, ale aj festivalov horských filmov, učiteľ literárno-dramatického odboru v umeleckej škole, herec známeho Divadla Commedia Poprad. V rozhovore pre Prameň v roku 2016 zanietene skonštatoval: „Ach, toľko dobrej muziky je na svete, a toľko dobrých kníh. Neviem, čo budem robiť, to nestihnem.“ Dodal, že obľubuje portugalskú a islandskú literatúru a hudbu so živými nástrojmi.

Dušan mal 13 rokov, keď jeho otec úplne stratil zrak. „Tak som spoznal, aký je život nevidiaceho človeka. Dovtedy vodil otec mňa, potom ja jeho. Počúval zvukové knihy a doma sme mali množstvo kaziet, boli všade“, zaspomínal si.

„Bol to profesionál a 95 percent nášho spoločne stráveného času tvorila práca, no vždy sme prehodili aj pár slov na nejaké aktuálne témy. Bol veľmi zodpovedný“, spomína vedúci oddelenia zvukových štúdií Milan Heimschild.

Svoje rozmanité pracovné aktivity zhodnotil Dušan takto: „Rádio mi veľmi chýba a bola to neuveriteľná zábava! Vyučovať deti považujem za jednu z najfantastickejších vecí, ktoré som v poslednom čase objavil. Divadlo, kde dobre poznám úlohu pauzy, hrám veľmi rád. A načítavanie kníh pre nevidiacich sa pre mňa stalo výzvou, a ja mám výzvy nesmierne rád. Niektoré knihy sú však ako dobrý koláčik, o mesiac si už nespomeniete, o čom boli.“

My si však vždy spomenieme. Na človeka, ktorý za viac ako 13 rokov načítal u nás 137 kníh pre nevidiacich v rozsahu 1 600 hodín. Len pred pár dňami, 12. marca, čítal vo zvukových štúdiách svoju poslednú, v poradí 138. knihu od Pascala Engmana Ohňová zem. Nedočítaných 30 strán ostane v symbolickom jazyku smutnou kapitolou tejto knihy a titul spätý poslednýkrát s jeho menom. Hovorí aj o stránkach jedného nedožitého života, v ktorom sa ešte mohlo dať listovať, no ktorého dĺžku nemá v moci nik vymerať či ovládnuť.

Ďakujeme, Dušan, s úctou budeme spomínať.

Úryvok z knihy Smäd od autora Jo Nesbø, načítal: Dušan Kubaň (MP3)

Na začiatok stránky Tlač stránky