Nikdy sa netreba vzdávať

Jedenásťročný Carlos Alvaréz pochádza z chudobnej juhoamerickej rodiny, kde pre chlapcov znamená futbal všetko. Každý deň ho hráva s kamarátmi na pláži. Raz sa mu podarí zachrániť topiaceho sa majiteľa futbalového klubu a ten mu ponúkne miesto vo svojej futbalovej akadémii. Carlosovi to úplne zmení život. Hráči z tímu ho však neprijmú s otvorenou náručou, stretne sa s výsmechom, aj so šikanou.

Toto je začiatok príbehu jedného z knižných hrdinov autora detských kníh Júliusa Belana. Tvorivý mladý spisovateľ ich má na svojom konte už jedenásť. Naše pozvanie na besedu do SKN 24. novembra prijal veľmi rád. Prvé príbehy si vymýšľal už ako dieťa a zapisoval ich na písacom stroji. Debutoval rozprávkovou knihou Kamaráti zo Snehuliakova 1, neskôr k nej pribudol druhý diel. K jeho obľúbeným knihám v detstve patrili Danka a Janka, neskôr Harry Potter. J. K. Rowlingovú obdivuje, ako svojou fantáziou priviedla deti k čítaniu. Prostredníctvom rozprávok by chcel Július Belan priniesť do života detí niečo pekné, farebné a poučné. Zatiaľ čo príbeh Carlosa Alvaréza sa odvíja v štyroch dieloch, ďalšie jeho knihy sú jednodielne. Autor vyvíja aktivity v kampani proti detskej šikane a za ochranu našej planéty, podobne ako malý hrdina knihy Kto si trúfne na Peťa, ktorú si autor aj sám ilustroval. Personifikovaný agent Banany z knihy Tajomný prípad agenta Bananyho alebo detektív Kvik  v knihe Detektív Kvik a mrazivá veštba sa snažia vyšetriť páchateľov kriminálnych činov. Deťom nezabudol porozprávať ani o svojom sci-fi príbehu Kyberfutbal 2.2.2.2. a o malom bojovníkovi Matúšovi z knihy Dračie hokejky.

Prítomní pätnásti chlapci zo Základnej školy internátnej sa spočiatku akosi ostýchali pýtať. Svojimi otázkami ich však motivoval sám autor. Napríklad či by zachránili niekoho, kto im urobil zle, alebo, či by išli na oslavu neobľúbeného učiteľa, ak by ich pozval. Odpovedí sme sa dočkali rôznych.

Poniektorí chlapci si v závere besedy vyskúšali hokejovú streľbu loptičkou do prenosnej bránky, ktorú pán Belan priniesol so sebou.  Autor sa vo svojom živote riadi mottom: „Nikdy sa netreba vzdávať“ a deťom zaželal, aby sa im v živote darilo a aby verili v seba samých.

Aj touto cestou pánovi Belanovi ešte raz ďakujeme. Cesta z Pezinka do Levoče s niekoľkými prestupmi, s cestovnou taškou a ruksakom bola určite únavná. Na znak vďaky obdŕžal od nás nástenný reliéfny kalendár. Do ďalších dní mu želáme veľa úspechov, dobrých nápadov i malých čitateľov.

Daniela Bonková

Na začiatok stránky Tlač stránky