ÚvodArchív aktualít › Nepíše - recituje, spieva, hrá, rozhoduje tenis

Nepíše - recituje, spieva, hrá, rozhoduje tenis

Neviem, či sa už za roky, odkedy Literárny klub pri SKN existuje, na niektorom zo stretnutí niečo z tvorby jeho členov nečítalo. Možno práve preto bol 21. mája 2019 čas na výnimku. Aj hosť bol opäť neliterárny.

Na minuloročnom Klubovaní v Slovenskom raji sa v rámci bohatého programu predstavilo aj Divadlo na opätkoch zo Spišskej Novej Vsi s predstavením To je ohromné, miláčik! – komédiou na motívy hry Geraldine Aron Môj skvelý rozvod. Hlavnú úlohu v ňom stvárnila Martina Ogurčáková.

Maťa, ako ju volajú jej priatelia, však nie je len herečkou, zlákali ju aj iné aktivity. Viacerí z účastníkov stretnutia ju na Klubovaní zažili, zdalo sa nám zaujímavé predstaviť im ju aj v ostatných jej polohách.

Nie všetko je v živote priamočiare. K divadlu sa Maťa dostala ako bývalá dobrovoľná hasička, ktorá si počas služieb zatúžila vyskúšať javisko nielen zo strany zákulisia. Začala v novoveskom divadelnom súbore Hviezdoslav, paralelne hrávala v Divadle teatrálnej skraty i v Divadle na opätkoch. Aj v súvislosti s „Miláčikom...“ tu nateraz zakotvila. V súbore už pripravujú ďalšie projekty.

Divadlo jej prináša nielen nové priateľstvá a poučenie, ale aj trému a nemálo úsmevných situácií, keď s ňou treba zabojovať. Radosť zo spokojnosti divákov a potlesku je potom o to väčšia. Najlepšie sa cíti v komédiách, ale rada sa popasuje aj s témami, akú napríklad priniesla hra Ivany Sajko Žena bomba.

S časťou tohto textu vo vlastnej dramaturgickej úprave sa ako recitátorka predstavila aj na jednom z ročníkov súťažnej prehliadky poézie a prózy Vansovej Lomnička. Oživila si ho aj pre nás, a tak sme mali možnosť počuť prvý prednes popoludnia. Téma ženy – teroristky, ktorá uvažuje o zmysle svojho činu, je silná a uznáte, stále aktuálna. Mne môj indikátor zážitku – zimomriavky na predlaktí - zafungoval aj teraz. Maťa si ocenenie v podobe potlesku zaslúžila. Potlesk zaznel aj neskôr, keď nám predstavila svoj ďalší ocenený prednes. Tentoraz šlo o báseň Jána Hollého Hojka v preklade Jána Kostru.

Na májovom stretnutí klubu sa napokon autorské veci členov nečítali. Umelecké slovo sme však neodignorovali. Vďaka Mati sme nahliadli do zákulisia, kde sa síce nepíše, ale kde sa rodí jeho interpretácia.

Martinine aktivity sme však týmto nevyčerpali. Maťa je totiž aj sopranistkou zborového spevu. Ani tu nezostala len pri jednom súbore. Po účinkovaní v Speváckom zbore pri Baníckom spolku Spiš prešla do zboru Cantus Villa Nova, kde spieva dodnes.

Spevu a divadlu sa venuje neprofesionálne, rozhodkyňou tenisových zápasov sa však mohla stať len po patričných kurzoch a školeniach. Ak k tomu pripočítate, že popri tom všetkom – vlastne naopak – stíha byť ešte zamestnaná v dvoch firmách, nemôžete jej nezložiť poklonu.

A to sme v bohatej besede, bez toho, aby sme mysleli aj na to, či sa nechce niekto pochváliť svojou tvorbou, urobili. Umenie je v prvom rade o živote a tentoraz to najmä vďaka hostke na stretnutí aj presne tak vyšlo.Ján Petrík

Na začiatok stránky Tlač stránky