ÚvodArchív aktualít › Marakéšska zmluva

Marakéšska zmluva

V júni 2013 bola na účel zlepšenia dostupnosti diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch prijatá Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) Marakéšska zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania (ďalej len „Marakéšska zmluva“). Marakéšska zmluva upravuje výnimky a obmedzenia autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom v prospech osôb nevidiacich, zrakovo postihnutých alebo postihnutých inou poruchou čítania. Na druhej strane obsahuje cezhraničný prvok vo forme cezhraničnej výmeny diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch medzi krajinami, ktoré sú jej zmluvnými stranami.

EÚ podpísala Marakéšsku zmluvu v apríli 2014, čím vyjadrila vôľu byť zmluvou v budúcnosti viazaná. Na úrovni EÚ nedošlo spočiatku k dohode na kompetencii na ratifikáciu (uzavretie) Marakéšskej zmluvy. Preto sa v roku 2015 rozhodli kompetentné orgány EÚ (Rada EÚ, Európska komisia) jednak uviesť najprv právny rámec EÚ do súladu s Marakéšskou zmluvou prostredníctvom predloženia nového legislatívneho návrhu, a zároveň požiadať Súdny dvor EÚ o stanovisko vo vzťahu ku kompetencii. Súdny dvor EÚ stanovisko vydal vo februári 2017, v ktorom potvrdil výlučnú kompetenciu EÚ na ratifikáciu (uzavretie) Marakéšskej zmluvy. Bez ohľadu na spory na úrovni EÚ, Marakéšska zmluva nadobudla platnosť 30.septembra 2016, pretože ju ratifikovalo, resp. k nej pristúpilo, potrebných 20 členských štátov WIPO.

EÚ uložila ratifikačné listiny k Marakéšskej zmluve vo WIPO až 1. októbra 2018, čím k zmluve pristúpila vo výlučnej kompetencii. Členským štátom EÚ teda nie je umožnené zmluvu samostatne ratifikovať, avšak sú ňou z dôvodu členstva v EÚ aj tak priamo viazané. Vo vzťahu k EÚ vrátane SR tak Marakéšska zmluva nadobudla platnosť 1. januára 2019.   

Legislatívne návrhy na zosúladenie Marakéšskej zmluvy s právnym rámcom EÚ boli zverejnené v septembri 2016. Konkrétne išlo o návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničnej výmene kópií určitých diel a iných materiálov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupnom formáte v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami (ďalej len „nariadenie“) a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých povolených spôsoboch používania diel a iných materiálov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica“). Kým smernica[1] upravuje podstatu Marakéšskej zmluvy, ktorou je výnimka z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v prospech osôb nevidiacich, zrakovo postihnutých alebo postihnutých inou poruchou čítania, nariadenie[2] reguluje obeh – dovoz a vývoz rozmnoženín v prístupných formátoch medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami, ktoré sú zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Výnimku z autorského práva a z práv súvisiacich s autorským právom môžu využívať nielen osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, ale aj organizácie starajúce sa o napĺňanie ich potrieb na neziskovom základe – tzv. oprávnené právnické osoby. Súčasne nariadenie so smernicou ukladajú povinnosti oprávneným právnickým osobám, ktoré budú participovať na cezhraničnom obehu rozmnoženín v prístupných formátoch. Nariadenie i smernica teda harmonizovane implementujú povinnosti, ktoré musela EÚ splniť podľa Marakéšskej zmluvy, a to tak, aby sa jednotne uplatňovali na celom vnútornom trhu EÚ. Tieto legislatívne opatrenia tiež rešpektujú medzinárodné záväzky EÚ vyplývajúce z Dohovoru OSN pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorým je EÚ od roku 2011 viazaná. V prípade smernice členským štátom EÚ vyplynula potreba prebrať jej ustanovenia do národných právnych poriadkov v lehote do 11. októbra 2018. V tomto smere nezaháľala ani Slovenská republika. Dňa 11.októbra 2018 nadobudla účinnosť novela Autorského zákona – zákon č. 215/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novele predchádzalo niekoľko zasadnutí neformálnej pracovnej skupiny pre autorské právo na Ministerstve kultúry SR, na ktorých sa zúčastnilo široké spektrum zástupcov asociácií a organizácií pre nevidiacich a slabozrakých, zástupcov knižníc, organizácií kolektívnej správy i ďalších zainteresovaných subjektov. Prostredníctvom tohto formátu bol dosiahnutý celospoločenský konsenzus na ustanoveniach novely Autorského zákona v takom znení, v akom bola prijatá a schválená Národnou radou SR.   

Aktuálny stav ratifikácií, resp. pristúpení, k Marakéšskej zmluve je 56 členov WIPO a ďalších 28 členských štátov EÚ vrátane SR (informácia podľa stránky WIPO - https://www.wipo.int/treaties/en/ip/marrakesh/).

Tento text nám poskytlo Ministerstvo kultúry SR, za čo veľmi pekne ďakujeme



[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady  2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami
v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1563/EÚ o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel
a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami.

Na začiatok stránky Tlač stránky