ÚvodArchív aktualít › Klubovanie v Bratislave i na Plute

Klubovanie v Bratislave i na Plute

Merať cestu do Bratislavy a späť sa nám v utorok, 8. októbra, oplatilo. V cieli, ktorým bola Mestská knižnica v Bratislave, nás príjemne vítala Veronika Farbová, s ktorou sme v predstihu a na diaľku spoločne naplánovali v poradí tretie bratislavské Klubovanie na cestách. Odštartovali sme krátko po 14. hodine. Pred nami bolo podujatie, ktoré už dobre poznajú aj naši bratislavskí kolegovia a autori. Mnohí z nich totiž už niekoľko rokov absolvujú aj naše trojdňové literárne tábory - Klubovanie na Čingove.  

Ak si zrekapitulujeme tie dve predošlé, ich hosťami na pôde bratislavskej knižnice boli pred pár rokmi známi spisovatelia Ľubomír Feldek, Erik Ondrejička a Mária Ferenčuhová. Autorskú mozaiku doplnila v utorok do tretice prozaička Soňa Uriková, ktorej debut Živé ploty získal viacero ocenení. Okrem toho si odniesla hlavnú cenu zo súťaže Poviedka 2011 a v rámci Ceny Nadácie Tatra banky za umenie aj cenu za literatúru v kategórii Mladý tvorca. Debutantka sa môže pochváliť aj prémiou Ceny Ivana Kraska, ktorá ju zaradila medzi celoslovensky známych a úspešných literátov. 

Mladá 31-ročná autorka pochádzajúca z Plevníka – Drienového vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave a v súčasnosti pracuje v Literárnom informačnom centre v Bratislave. Ako porotkyňa celoslovenských literárnych súťaží je neustále v kontakte aj s mladými tvorcami, ako to bolo nedávno napr. aj na Literárnom Zvolene, kde tento rok hodnotil aj básnik a vydavateľ a redaktor Ján Petrík.  

Snáď práve preto na klube rezonovala aj otázka objektivity porotcov na súťažiach pri záverečnom vyhodnocovaní, a napokon i verdikte. Zaujímalo to aj píšuceho Ľuboša Korenčíka. Tentoraz síce s novou poéziou neprišiel, no aktívne v diskusii polemizoval. Potešil aj autorský vklad čerstvej debutantky Želmíry Zemčákovej, ktorá prekvapila novými básňami. Tentoraz nie tými, ktoré zaradila do svojej knižky Mám za sklom Lennonovu fotku. Pridali sa k nej aj Peter Haško s prózou o Karlovi Mayovi a Lesana Kráľovičová s dvomi básňami. Ako hostka, aj Ján Petrík bratislavskej autorke poradili, básne by mohla ešte viac spoetizovať, obohatiť metaforou. Slová Jána Petríka smerujúce k Želke ako autorke básnickej zbierky zas zneli takto: „Jej básne sa v celoslovenskom kontexte medzi kvalitnými tvorcami naozaj nestratia a obstoja s dôstojnosťou.“ Želka to piatimi novými básňami aj potvrdila, v jednej z nich zanechala odkaz známej i neznámej planéte: „Všetko mi stroskotalo na Plute. Odvtedy stále v duši napľuté. Keď ešte Pluto bolo planétou, všedné dni mali príchuť výletov. Odkedy z deviatky ho vyňali, môj svet je dusný, tesný, primalý.“

Pri Petrovi Haškovi zas vznikla polemika, ako by jeho prerozprávané epizódy o Mayovi dokázali fungovať v celku a potenciálne raz aj v knižnej podobe. Zručný rozprávač by pri nich podľa slov Sone Urikovej mohol využiť aj nový nápad a posunúť príbeh vo svojej fantázii trebárs aj do súčasnosti. Uvidíme teda, ako sa napokon autor s prózami sám vysporiada, či ostane v historizujúcej rovine alebo dá svojej fantázii ešte zelenú.   

Soňa Uriková, okrem toho, že prezradila, čo tvorí náplň jej práce v Literárnom centre, prečítala ukážky zo svojej knihy Živé ploty. Publikum zaujala a tak si vytlieskalo aj ukážku navyše. Aj ona ako mladá autorka podstúpila kritiku a jej vydavateľ trval na tom, aby niektoré pasáže v knihe zmenila či preštylizovala. Dnes to však vníma tak, že aj keď autor kompromis podstúpi, svoje autorské ambície v sebe nezaprie. „Keď to dnes čítam, vždy mi nabiehajú slová, ktoré som tam napísala pôvodne. Ale niektoré veci som priznala a mnohé som sa aj v rámci súťaží naučila, takže boli pre mňa naozaj dôležité. Čoho sa v texte zbaviť, ako ho vylepšiť. Aj pri opisoch sa zbavujem zbytočností,“ vysvetlila. Ako porotkyňa má však neraz pri rozhodovaní dilemu, na ktorú stranu sa prikloniť aj preto, že jej imponuje viac autorova úprimná výpoveď než literárna forma. Hoci aj tú, ak má mať text umeleckú hodnotu, nemožno obísť. 

Tém na klubovaní bolo dosť a mohla by som v nich pokračovať. Hostka nás svojimi skúsenosťami rozhodne príjemne a motivujúcou formou obohatila. Nebyť dlhej cesty pred nami, zrejme by tvorivé popoludnie pokračovalo ďalej, no neformálne rozhovory v závere aj tak nechýbali. Klubovanie trvalo takmer 3 a pol hodiny. Vďaka bratislavskej knižnici za ústretovosť a spoluprácu, spisovateľke za hodnotný vklad do našich klubovaní a všetkým autorom za možnosť vstúpiť do ich tvorivého sveta. Veríme, že v budúcnosti si literárny výjazd do Bratislavy, opäť s iným hosťom, ešte zopakujeme. Daniela Dubivská

Na začiatok stránky Tlač stránky