ÚvodArchív aktualít › Beseda s manželmi Ličkovcami

Beseda s manželmi Ličkovcami

„Slovo má silu svetla, pravdy, dôvery a priateľstva.“

              V názve tohto článku som si dovolila citovať slová básnika PaedDr. Jána Lička, ktorý nás poctil svojou návštevou v SKN 20. mája 2021 v popoludňajších hodinách s manželkou Mgr. Vierou Ličkovou, aby nám porozprávali nielen o dlhoročnej praxi tyflopedagógov, ale aj o ich spoločnej knihe „Zrkadlo života“. Spomínané slová zapísali ako venovanie do jednej z básnických zbierok, ktoré autor Ján Ličko daroval Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu pre potešenie nás i našich čitateľov. Veď vychádzajúc z vlastnej skúsenosti mu celý život záleží na sebarealizácii a integrácii zrakovo postihnutých. S manželkou Vierkou to dokazovali celým svojím profesným aj osobným životom. Ešte aj dnes to o nich platí. Určite chápete môj rešpekt pred nimi pri príprave besedy, ale keď mi povedali, aby som si nerobila starosti, že sú celkom obyčajní ľudia, oslobodilo ma to. Ale nie o tom som chcela. Nebudem písať ani o tom, ako prebiehala beseda. Pre minimálny možný počet návštevníkov  v zasadačke SKN kvôli pandémii Covid-19, sme besedu vysielali naživo na našej webovej stránke a kto to nestihol, môže si ju celú prehrať pod týmto článkom. Žiada sa mi skôr ešte raz manželom Ličkovcom, od ktorých sa máme čo učiť, poďakovať.  A samozrejme manželom Resutíkovcom ďakujem tiež, zvlášť pánovi Milanovi Resutíkovi.  Spisovateľ, prekladateľ, bývalý redaktor Slovenského rozhlasu, ale predovšetkým dobrý priateľ manželov Ličkovcov a všetkých nevidiacich sa podujal uviesť túto zbierku básní a spomienok do života. Pripájam ešte jeden citát; ten, ktorý zapísal Milan Resutík do návštevnej knihy v Izbe Mateja Hrebendu: „Túto izbu je treba vidieť a pamätať si ju navždy. Je dokladom toho, že ľudské srdce vidí oveľa ďalej a oveľa lepšie, než ľudský zrak.“ Poďakovanie patrí aj Jane Dolanskej, riaditeľke Knižnice Jána Henkela v Levoči, ktorá spestrila naše stretnutie čítaním príbehov z prezentovanej knihy.  

Čo dodať na záver? Snáď len, že poéziu Jána Lička – básnickú zbierku „Srdce do dlaní“ v Braillovom písme,  básnickú zbierku  „Svedectvá i výzva“ na CD, narecitovanú v SKN hercom Jozefom Šimonovičom aj spoločnú knihu básní  a spomienok manželov Ličkovcov „Zrkadlo života“ Vám v knižnici radi požičiame. Verte, určite Vás oslovia. Pripájam malú ochutnávku v podobe básne „Láska ako chlieb“.

Daniela Bonková.

Ján Ličko: Láska ako chlieb

Láska je úžasná ako chlieb,

ktorý pekávala naša mama

v čase mojich krušných detských liet

aj potom, kým nezostala sama.

A jeho vôňa večne živá,

dôverne známa nedotklivá

mi nevdojak pripomína,

že mama, tak ako každá iná

mala pre všetky svoje deti

dostatok lásky na každý deň.

A hoci čas tak rýchlo letí

a ona už spí svoj večný sen,

často sa mi zdá, že je nablízku,

v duchu počúvam jej nežný hlas,

ako ma učí vždy žiť pre lásku,

ktorá je všade navôkol i v nás,

len ju treba srdcom hľadať a nájsť,

aby mohla utešene kvitnúť a rásť

pre šťastie a radosť všetkých ľudí,

lebo s vrúcnou láskou nikto nikdy nepoblúdi.

Na začiatok stránky Tlač stránky