ÚvodArchív aktualít › Andrea Rimová s úctou a obdivom medzi nevidiacimi čitateľmi v Levoči

Andrea Rimová s úctou a obdivom medzi nevidiacimi čitateľmi v Levoči

„Som šťastná, že moje knižky sú dostupné v Braillovom písme. Je to krásny pocit, že moje texty sú dostupné všetkým bez ohľadu na to, či im zrak slúži alebo nie,“ s takýmto nadšením prijala naše pozvanie na besedu do Levoče spisovateľka Andrea Rimová počas tohtoročného Týždňa slovenských knižníc. V zasadačke SKN ju privítala 16. marca asi štyridsiatka zvedavých čitateľov. Mladej autorke, ktorá vyrastala v Medzilaborciach, doteraz vyšlo deväť kníh. Je autorkou románov zo súčasnosti, píše o medziľudských vzťahoch, v jej románoch je veľa lásky, ale aj napätia, dokonca prvky krimi, preto má svojich priaznivcov aj u silnejšieho pohlavia. Jej knihy sú označované termínom „temná romantika“. 

V Levoči nás potešila návštevou spolu so svojimi najbližšími – rodičmi, sestrou a dvomi malými synovcami. Pred samotnou besedou si Andrejka obzrela tlač braillovských textov a nahrávanie zvukových kníh v SKN. Braillovo písmo a Braillova abeceda ju celkom uchvátili. V budúcnosti by rada načítala svoju knihu pre nevidiacich a slabozrakých čitateľov. Na ďalšej už totiž pracuje.  

K písaniu ju motivoval starý otec, ktorý bol učiteľom slovenčiny. V základnej škole v Medzilaborciach prispievala do školského časopisu Studienka. V časoch dospievania bola naklonená športu, navštevovala dokonca športové Gymnázium Ľudmily Podjavorinskej v Prešove, kvôli poraneniu kolena sa však tejto záľuby musela vzdať. Jej cesta viedla následne k masmediálnym štúdiám na Prešovskej univerzite, v tých časoch prispievala článkami do novín. Ako študentka brigádovala počas leta na ostrove Cyprus. Pracovať na Cyprus odišla aj po promóciách. Tu vznikli jej prvé knihy Amnestia na zradu, Nech prší, keď plačem, Kámasútra našich klamstiev a Dáždnik pre Tamaru. Po presťahovaní sa do Bratislavy, kde pracuje v oblasti postprodukcie, jej vyšli vo vydavateľstve Motýľ ďalšie knihy Za dverami mojich snov, Lavína, Bludisko, Popol a hriech a v Čechách vo vydavateľstve Brána preklad knihy Nech prší, keď plačem pod názvom Pro jednu noc. 

Ako nám na besede uviedla, do každej knihy sa snaží vtesnať hlavnú myšlienku, akúsi hodnotu, ktorú sama vyznáva a ktorá zanechá aj v čitateľoch priaznivú odozvu. Autorka je známa svojimi zaujímavými videoupútavkami na knihy a tiež netradičnými krstami kníh, ktorých súčasťou sa stali štyri základné prírodné živly – voda, vzduch, zem a oheň. Nedovolila však, aby žiadnu z jej kníh tieto živly zničili. 

Andrea pri písaní zabúda na svet okolo seba. Písanie je vraj pre ňu ako droga a je od neho závislá. Názvy kníh vymýšľa sama, na obálkach kníh spolupracuje s vydavateľstvom a vždy sa snaží o to, aby nepôsobili vulgárne. Andrejka je vôbec proti vulgarizmom v knihách, tie podľa nej znižujú ich hodnotu.
O otázky čitateľov nebola núdza, podobne ako o Andrejkin záujem o Braillovo písmo, jeho princíp, či spôsob výučby, čítanie hmatom, rozpoznávanie reliéfnych obrázkov.  

„Rimovky“ lámu rebríčky predajnosti, určite vďaka jej talentu, nezameniteľnému jednoduchému štýlu písania, dynamike a stupňujúcemu sa napätiu. Jej knihy sa čítajú často na jeden dúšok. Všetky nájdete vo fonde našej knižnice v Braillovom písme alebo na CD.    

Sme radi, že nám Andrejka návštevou v Levoči dovolila nahliadnuť do svojej citlivej duše. Ešte raz jej ďakujeme a želáme veľa zdravia, úspechov a dobrých čitateľov. 
Daniela Bonková
Na začiatok stránky Tlač stránky