Don Chuan alebo Márnotratný syn
Prvé dejstvo
Záhrada
Don Filip: Keď ja vstanem včas ráno z lôžka svojho a vojdem si do šranku rytierskeho a zoberem na seba brnenie a začnem šermovať, neni v celom šranku rytierskom takého človeka, ktorý by ma premohol. Alebo aspoň poranil. A predsa. Nedávno, keď som tam prišiel, videl som tam slečnu a tá ma poranila na srdce. Túto som si umienil vziať za svoju budúcu a vernú manželku. A hľa, práve prichodí. Ruky bozkávam, slečna Karolínka!
Doňa Karolínka: (Prichádza na scénu.) Dobré ráno, Don Filipe!
Don Filip: Slečna Karolínka, ak ma tu vidíte, nemôžem sám veľa povedať, len vám môžem toľko povedať: Vytiahnite môj meč a prebodnite srdce moje, uvidíte krv nevinnú, ale čistú, ktorá vás miluje!
Doňa Karolínka: Don Filipe, ja vám veľmi dobre rozumiem, ale urobiť to už nemôžem.
Don Filip: Prečo?!
Doňa Karolínka: Lebo ja som už sľúbila vášmu pánovi bratovi, že mu chcem byť verná až do jeho a mojej smrti.
Don Filip: Čože?! Vy by ste si chceli zobrať môjho brata za muža? Či vy poznáte, aký je to človek? Pravda, vy ho poznáte len po tej stránke, že on je k vám galantný. Ale čo ten robí, keď príde domov a nemá peniaze! Od otca pýta, otec mu nechce dať, začne sa s ním vadiť, biť, potom ho po zemi za vlasy ťahá... Nie, slečna Karolínka, čo by vám to celý svet schvaľoval a radil, ja by vám to len predsa neradil!
Doňa Karolínka: Viete čo teda, Don Filip? Prídite dneska večer o deviatej hodine k nám do záhrady. Ja tam budem s mojím otcom o týchto veciach rozprávať. Ale dajte pozor, aby ste sa pre dvojité stráže k nám mohol dostať. Porúčam sa, Don Filipe! (Odíde.)
Don Filip: Ruky bozkávam, slečna Karolínka! Požehnaná deviata hodinka! Len keby chcela povedať áno! Teraz idem a budem s netrpezlivosťou očakávať príchod deviatej hodinky. (Odíde.)
DON CHUAN: (Prichádza rozzúrený na scénu.) Lotor jeden aj s lotrom! A potom povedia, že brat. No počkaj, ty falošník! On tu stojí a s mojou milenkou Karolínkou sa o láske rozpráva. A ona mu sľúbi hodinu deviatu do záhrady. Ej, ale to tak nepôjde. Ja viem čo spravím, ja tam pôjdem o hodine ôsmej. Ale sám tam nemôžem ísť. Ale ja mám dobrého služobníka. Meno mu je Gašpar. Tomu dám dva-tri dukáty a ten chlap mi bude vo všetkom nápomocný. Holá, Gašpar! Gašparko, kde si? Kde si, že sa ma nič nezdržuješ?
GAŠPARKO: (Mimo scény.) No co je, co sa stalo?
DON CHUAN: Sem poď chytro!
GAŠPARKO: Co horí?
DON CHUAN: Nehorí, ale už si tu mal byť! Aj keby si tu bol, tak je neskoro!
GAŠPARKO: No keď je neskoro, tak uz nemusím chodiť.
DON CHUAN: Ale čo by si nemusel, ba musíš, len poď!
GAŠPARKO: A naozaj, tak neni neskoro?
DON CHUAN: Nie, nie, ale ponáhľaj sa!
GAŠPARKO: Len pockajte, pane, uz aj bezím, len co si obleciem kabát, nohavice vestu, koselu a spodky.
DON CHUAN: No kto to kedy videl, obliekať si najprv kabát, nohavice, potom vestu a tak košeľu a spodky?
GAŠPARKO: Ja robím novú parízsku módu.
DON CHUAN: Šak ja ti dám parížskej módy až ťa pár rázy pretiahnem cez chrbát! Ideš už?!
GAŠPARKO: Pane, nekricte tak!
DON CHUAN: No aby sa ti voľačo nestalo!
GAŠPARKO: Nestalo, nestalo, keď sa mi uz aj stalo.
DON CHUAN: Čo sa ti stalo?
GAŠPARKO: Viete, co sa mi stalo?
DON CHUAN: Čo sa ti stalo?
GAŠPARKO: No co sa mi stalo? No co som mal vopchať nohu do nohavice, ja som ju vopchal pod posteľ do vápenného hrnca.
DON CHUAN: Nehnevaj ma, poď už!
GAŠPARKO: No uz aj bezím!
DON CHUAN: Ponáhľaj sa!
GAŠPARKO: (Prichádza na scénu.) Trrrrr, ramtamtamtam, ramtamtamtam, uz som tu! No co je, pane? Co si prajete?
DON CHUAN: Gašpar, ja ti mám strašnú pikantériu.
GAŠPARKO: Pane, a to si otvoríte aj obchod?
DON CHUAN: Čo?
GAŠPARKO: Ze idete predávať galantériu?
DON CHUAN: Ale netáraj! Pikantériu!
GAŠPARKO: A co je to?
DON CHUAN: Zlosť! Zúrivosť!
GAŠPARKO: Bŕŕŕ, zúrivosť, zlosť! A na koho sa vlastne hneváte?
DON CHUAN: Na môjho brata.
GAŠPARKO: No to je dobre, len keď na mňa nie. A co vám zjedol vás pán brat, co?
DON CHUAN: Počúvaj!
GAŠPARKO: No?
DON CHUAN: On ti tu stál...
GAŠPARKO: No tak nesedel.
DON CHUAN: ... a s mojou milenkou Karolínkou a si o láske rozprávali.
GAŠPARKO: No a co na tom?
DON CHUAN: To tak nepôjde!
GAŠPARKO: Preco?
DON CHUAN: Lebo ona mu sľúbila hodinu deviatu do záhrady.
GAŠPARKO: No a co na tom, hehe, no a co?
DON CHUAN: Ale my tam pôjdeme o hodine ôsmej!
GAŠPARKO: Kto my?
DON CHUAN: No my dvaja!
GAŠPARKO: Aj ja?
DON CHUAN: No!
GAŠPARKO: Jú, z toho nebude nic!
DON CHUAN: Čo nič?
GAŠPARKO: Veru nic.
DON CHUAN: A prečo?
GAŠPARKO: Preco? Preto, lebo ja vám poviem, pane: Vy keď ste ku Karolínke chodil, tak ste tam bol pecený, varený, smazený, to ste tam chodil ráno, vecer, na obed, pred polnocou, po polnoci, pred poludním, popoludní, viete? A nikdá ste ma so sebou nevolali. Tak je?
DON CHUAN: No.
GAŠPARKO: A teraz, keď viete, ze sa tam na vás stroja, ze vás tam nabijú, tak ma voláte?
DON CHUAN: Ty lotor, no veď ty tam nepôjdeš!
GAŠPARKO: No keď tam nepôjdem, naco ma tam teda voláte?
DON CHUAN: Ty len pri bránke budeš stáť, keby sa medzi dvomi bratmi mala nejaká bitka strhnúť, pomôžeš ma brániť ako pána svojho! Rozumieš?
GAŠPARKO: Ahá, tak teraz uz tomu rozumiem.
DON CHUAN: No.
GAŠPARKO: (K divákom.) Neni tomu dávno, je tomu ale dva roky. Isli sme raz s mojím pánom z kaviarni a bolo to v zime. A ja som stretol jedného zamrznutého na ceste. Co ja som tomu chlapovi dal zaúch a ten sa velmi nic nebránil, lebo bol zamrznutý. A od tých cias môj pán hovorí, ze ja som velmi sikovný a silný clovek.
DON CHUAN: No tak ideš?
GAŠPARKO: No pravdaze idem!
DON CHUAN: No tak poď napred a ja idem za tebou!
GAŠPARKO: No tak poďte, pane! (Odchádza smerom vľavo. Don Chuan ide za ním.) Tramtamtamtam... (Zastane.) Pane!
DON CHUAN: No?
GAŠPARKO: Tadeto nemôzeme ísť.
DON CHUAN: Prečo?
GAŠPARKO: Tadeto je to ďaleko.
DON CHUAN: No tak poďme druhou stranou!
GAŠPARKO: Tak poďme druhou stranou! (Odchádza smerom vpravo Don Chuan ide za ním.) Tramtamtamtam... (Zastane.) Pane, ani tadeto nemôzeme ísť!
DON CHUAN: Prečo?
GAŠPARKO: Tam zobrala lavica vodu.
DON CHUAN: Čo zobrala?
GAŠPARKO: Lavica vodu.
DON CHUAN: A ty hlupák! Snáď voda lávku?! Čiže lavičku!
GAŠPARKO: Ci uz lavicka vodu, alebo voda lavicku, to je vsetko jedno, musíme ísť tadeto! (Odchádza smerom vľavo. Don Chuan ide za ním.)
DON CHUAN: Tak poďme tadeto!
GAŠPARKO: (Zastane.) Nie, pane, poďme tamto!
DON CHUAN: Prečo?
GAŠPARKO: Preskocíme tú vodu.
DON CHUAN: Tak preskočíme!
GAŠPARKO: A spadnúť do nej a utopiť sa! Poďme radšej tadeto. (Odchádza smerom vpravo. Don Chuan ide za ním.)
DON CHUAN: Tak poďme!
GAŠPARKO: (Zastane.) A, pane!
DON CHUAN: No?
GAŠPARKO: Pocúvajte, tu je velikánske blato naokolo. Kým by my sme prisli okolo Paríza, jój, bolo by aj desať hodín. Poďme cez tú vodu! (Odchádza smerom vľavo.)
DON CHUAN: (Nasleduje Gašparka.) No tak cez tú vodu!
GAŠPARKO: (Zastane a znovu ide vpravo.) Alebo cez to blato!
DON CHUAN: (Nasleduje Gašparka.) Alebo cez to blato!
GAŠPARKO: (Zastane a znovu ide vľavo.) Alebo cez tú vodu!
DON CHUAN: (Nasleduje Gašparka.) Alebo cez tú vodu!
GAŠPARKO: (Zastane a znovu ide vpravo.) Alebo cez to blato!
DON CHUAN: (Nasleduje Gašparka.) Alebo cez to blato.
GAŠPARKO: (Zastane a znovu ide vľavo.) Alebo cez...
DON CHUAN: (Zrazí sa s Gašparkom a kopne do neho.) A tadeto nie?!
GAŠPARKO: (Spadne na zadok.) Pane, pocúvajte, nekopajte do mňa, nekopajte! Viete, ja som malý, ale keď sa rozhnevám, ja vám také zaucho dám!
DON CHUAN: A prečo ma vlastne preháňaš? Prečo si zo mňa posmech robíš?
GAŠPARKO: (Postaví sa zo zeme.) Ja si z vás posmech nerobím, ja len to chcem povedať, ze som nikdá nevidel, aby chodil sluha napred a pán za ním.
DON CHUAN: No vidíš, v tom máš pravdu! To už hej! Dobre teda, ja pôjdem napred a ty pôjdeš za mnou! (Odchádza zo scény.)
GAŠPARKO: To uz je správne! Vy choďte napred a ja nikde nejdem! (Posadí sa na zem.) Tak, che. Tento môj pán, to vám je taký velmi ucený clovek a pri tom vsetkom je taký sprostý! On povedal, ze keď Karolínku nedostane, ze si špraví šmrť. No iste, skocí niekde do sena alebo do slamy a tam sa zatopí. Che, a keby ša to týkalo ako mňa, no co? Veď pre jedno dievca päťdesiat. Veď je dievceniec ako vtáceniec na tomto svete! (Postaví sa.) Ale pôjdem ja za ním, lebo on keby pocúval, on by mi necítaných pár zaúch vylepil. Tramtamtam... (Don Chuan vchádza na scénu.) Jéééj, ja tu rozprávam o ňom a on pocúva. Pane, vy ste sa vrátil?
DON CHUAN: Kde si ostal, Gašpar?
GAŠPARKO: Chcel som ísť za vami, viete, a tamto voľakto na mňa zavolal: „Gasparko, Gasparko!“ Ja som sa obrátil a celkom som zabudol, ze mám za vami ísť. Tak kde ste bol? Bol ste tam?
DON CHUAN: Bol.
GAŠPARKO: A co vám povedala?
DON CHUAN: Hovorila mi takto: „Don Chuane, Don Chuane, čo robíš, že ku konci svadby a veselosti nechystáš?“
GAŠPARKO: Jáj, pane, vy ste zabudol? Dneska majú dievcatá známosť a zajtra uz chcú mať aj veselie.
DON CHUAN: Veď ja by som sa oženil.
GAŠPARKO: Aj ja.
DON CHUAN: Ale nemám peniaze.
GAŠPARKO: Viete co?
DON CHUAN: No?
GAŠPARKO: Pozicajte si odo mňa, ja tiez nemám.
DON CHUAN: Ale nám dvom je ešte pomoci.
GAŠPARKO: Ako?
DON CHUAN: Pôjdeš k môjmu otcovi!
GAŠPARKO: Áno.
DON CHUAN: Pekný vinš mu povieš a budeš k nemu takto rozprávať: Aby bol taký dobrý, aby mi na krátky čas zapožičal päťsto kusov dukátov.
GAŠPARKO: Mhm.
DON CHUAN: Že sa nemá čo o ne starať...
GAŠPARKO: ... ze mu ich do smrti nevrátite.
DON CHUAN: To niééé!
GAŠPARKO: To nie, tak to nepoviem, no!
DON CHUAN: Len mu povedz tak, že som dlžen!
GAŠPARKO: Pravda, dlzen ste vsade a kazdému.
DON CHUAN: Ale že som dlžen lekárovi, potom do lekárne za lieky...
GAŠPARKO: A ze sa budete zenit?
DON CHUAN: To nesmieš povedať!
GAŠPARKO: Preco?
DON CHUAN: Lebo keby si to povedal, ani haliera by si od môjho otca nedostal.
GAŠPARKO: Nuz ked nic nedostanem, tak naco tam teda pôjdem?
DON CHUAN: No len choď, Gašparko! Keď to dobre vykonáš, dukát alebo dva tringelt odo mňa dostaneš. Rozumel si?
GAŠPARKO: Pane!
DON CHUAN: No?
GAŠPARKO: Vy uz chcete ísť prec?
DON CHUAN: Pravdaže. Čo tu budem stáť?
GAŠPARKO: Pane, a kde býva vás otec?
DON CHUAN: A ty to nevieš?
GAŠPARKO: A povedal ste mi to dakedy?
DON CHUAN: Ja ti to poviem.
GAŠPARKO: No.
DON CHUAN: Môj otec býva v Dolnej ulici v rožnom dome naľavo, číslo šesť.
GAŠPARKO: Hm. V Roznej ulici, v dolnom dome, naľavo císlo sesť.
DON CHUAN: Ale netáraj! Dolná ulica, rožný dom!
GAŠPARKO: Rozná ulica, dolný dom, lebo Dolná ulica, rozný dom – secko jedno, nie?
DON CHUAN: Nájdeš to?
GAŠPARKO: Pravdaze to nájdem.
DON CHUAN: No dobre.
GAŠPARKO: Pane!
DON CHUAN: Čo je?
GAŠPARKO: A ako sa volá vás otec?
DON CHUAN: A to nevieš?
GAŠPARKO: A povedal ste mi to dakedy?
DON CHUAN: Tak ako sa volám ja.
GAŠPARKO: Môj pán.
DON CHUAN: Ty lotor, ty nevieš, ako sa volám ja?
GAŠPARKO: Veru neviem.
DON CHUAN: Tak ja ti to poviem.
GAŠPARKO: No?
DON CHUAN: Ja sa volám mladý barón Don Chuan.
GAŠPARKO: Jéééj, ze vraj mladý barón Kominár!
DON CHUAN: Ako?
GAŠPARKO: No sak ste povedali, ze ste barón Kominár.
DON CHUAN: Barón Don Chuan!
GAŠPARKO: Aha, barón Don Chuan!
DON CHUAN: Áno. A môj otec sa volá starý barón Don Péter.
GAŠPARKO: Cheche!
DON CHUAN: Čo sa smeješ?
GAŠPARKO: Vraj starý barón Trumpéter.
DON CHUAN: Don Péter!
GAŠPARKO: Trumpéter!
DON CHUAN: Don Péter, a nehnevaj ma, lebo...!
GAŠPARKO: No dobre, tak, no dobre, Don Péter. A kde to býva?
DON CHUAN: Dolná ulica, rožný dom naľavo, číslo šesť.
GAŠPARKO: Ahá, Rozná ulica, dolný dom naľavo, císlo sesť.
DON CHUAN: Nájdeš to?
GAŠPARKO: Nájdem!
DON CHUAN: Nezabudneš?
GAŠPARKO: Nezabudnem!
DON CHUAN: Dobre.
GAŠPARKO: Pane!
DON CHUAN: Čo je?
GAŠPARKO: Ako sa volá ten vás otec?
DON CHUAN: Don Péter.
GAŠPARKO: Trumpe... Don Péter.
DON CHUAN: Ešte raz!
GAŠPARKO: Don Péter.
DON CHUAN: Ešte raz!
GAŠPARKO: Don Péter.
DON CHUAN: Dobre!
GAŠPARKO: Don Pe, Don Péter, Don Péter, Don Péter, Don Péter...
DON CHUAN: Tak to už vieš. (Odchádza zo scény.)
GAŠPARKO: Pravdaze to viem! Ty Trumpéter, aj s tvojím otcom Trumpétrovským! Chichichichí, ja som bývaval tiez niekedy tým starým snopstrumpéterom a teraz som to uz vsetko zabudol. Ale ja teraz pôjdem k tomu starému a poviem mu: „Starý, ty mi más dat peniaze!“ A on mi povie: „Chlape, ja som ťa kedy videl, sak ja teba nepoznám.“ Ale keby mi ten starý tie peniaze dal, ja mu poviem takto: „Hop, hop, hop, pockaj, starký, pockaj, ja som sa pomýlil. Ja potrebujem šedemšto!“ A na tie dve štovky ja ša na ceste ožením. Lebo ja šom chlapec veľmi pekný. Ja sa zblízka nezdám a zďaleka som neni, a keď som býval taký malicický, moja mamička šo mnou deti strašila. Povedala: „Vidíš bubáka? Kukuk!“ Ahá, tamto ide ten starý Trumpéter. No, tu si na neho pockám a nemusím nikde chodiť, hehe. Sak on príde aj tak sem. No. (Sadne si na zem.)
DON PÉTER: (Prichádza na scénu.) Kde je ten môj nezdarný syn? Tak rád by som s ním rozprával a nemôžem ho nikde nájsť. Len čo dobré dievča z dobrého domu do hanby a zlého chýru dostane. Aha, tu je jeho sluha. No dobre, kde je sluha, nebude ďaleko ani pán. Musím sa ho spýtať. Počuješ? Skrčený, stávaj hore! Kde je tvoj pán? (Kopne do Gašparka.)
GAŠPARKO: (Vyskočí zo zeme.) Jáj, co to kopes do cloveka?! Á, dobrý deň prajem, pekne vítam, pán Snops Trumpéter!
DON PÉTER: Aký Trumpéter?
GAŠPARKO: Predsa sa voláte Trumpéter, nie?
DON PÉTER: Barón Don Péter.
GAŠPARKO: Barón Don Péter alebo Trumpéter, mne je to secko jedno.
DON PÉTER: Kde je tvoj pán?
GAŠPARKO: To teda neviem.
DON PÉTER: A čo si ty za sluhu, že nevieš o svojom pánovi?
GAŠPARKO: A vy ši myšlíte, že ša mi váš syn a môj pán spovedá, kde chodí?
DON PÉTER: A nedal ti žiadne rozkazy?
GAŠPARKO: Ale ba, áno, rozkazy mi dal, pán Snops Trumpéter.
DON PÉTER: Barón Don Péter!
GAŠPARKO: A, a, a, barón Trumpéter ci Don Péter, no. Nechal vás vás syn a môj pán pekne poškrabovať, é, pozdravovať. Aby ste boli taký dobrý, aby ste mu na krátky cas pozicali päťsto kusov dukátov.
DON PÉTER: Ani halier!
GAŠPARKO: To som vedel, no. Ze sa nemáte co o ne starať, ze vám ich do smrti nevráti.
DON PÉTER: To je pravda.
GAŠPARKO: No, sak ja tiez hovorím tak, no. A ze je dlzen, ako je aj pravda, potom ze je dlzen lekárom, potom do lekárni za lieky, a ze sa bude zenit, to nesmiem povedať. No! A teraz šom to vyviedol.
DON PÉTER: Tak! Ženiť sa chce?
GAŠPARKO: Áno!
DON PÉTER: A na toto ja mu mám dať peniaze?
GAŠPARKO: Áno!
DON PÉTER: Nuž ale ja jemu?
GAŠPARKO: A preco by ste mu nedali?
DON PÉTER: Nedám!
GAŠPARKO: Preco mu nedáte?
DON PÉTER: Preto! Lebo ten sa nikdá nechoval ako sa syn k rodičom chovať mal. Ten ma neráz po zemi za vlasy poťahal. Pre takého syna nemám a peniaze nedám!
GAŠPARKO: Tak nedáte?
DON PÉTER: Nedám!
GAŠPARKO: Nedáte nic?
DON PÉTER: Nedám!
GAŠPARKO: Nedáte nic?
DON PÉTER: Nedám!
GAŠPARKO: Naozaj mu nedáte nic?
DON PÉTER: Tak na, dám. (Podáva niečo Gašparkovi do ruky.)
GAŠPARKO: No ja som vedel, ze ste nie taký zlý, ako vyzeráte. Koľko mu dáte?
DON PÉTER: Tu máš!
GAŠPARKO: No? To je co?
DON PÉTER: Pätnásť grajciarov.
GAŠPARKO: Á, to bude na kabát.
DON PÉTER: Niééé.
GAŠPARKO: Alebo kuchárke na papriku?
DON PÉTER: Niééé.
GAŠPARKO: (Paroduje reč Dona Pétra.) Niééé, niééé! A na co to bude?
DON PÉTER: To bude na tú velikú rodinnú hanbu. Nech si tvoj pán kúpi dva štrangy. Na jeden nech obesí teba, na druhý seba. Aby som sa vás dvoch, vy pekelné potvory, z tohto sveta striasol!
GAŠPARKO: Ako to? Na jeden teba a na druhý šeba?
DON PÉTER: Nie! Na jeden nech obesí teba! Rozumieš? A na druhý seba!
GAŠPARKO: No, na jeden šeba a na druhý teba. Ja mu to poviem.
DON PÉTER: Ako sa ty voláš?
GAŠPARKO: Kto?
DON PÉTER: Ty!
GAŠPARKO: Ja?
DON PÉTER: Áno!
GAŠPARKO: Áno.
DON PÉTER: Počuješ, pýtam sa ťa, ako sa voláš?!
GAŠPARKO: Kto?
DON PÉTER: Ty!
GAŠPARKO: Ja?
DON PÉTER: Áno!
GAŠPARKO: Áno.
DON PÉTER: Ó, ty pekelná potvora! (Odíde.)
GAŠPARKO: No a ty ši nie? He, no, no, ty starý cibulák, ty polapenkár, ty cesnakár, ty korytožer, ty trhan, ty sklban, ty niktos! No keby si tu teraz bol ako som nahnevaný, vies, ja by som ťa rozdriapal na cimpr-campr. Na cimpr-campr! Nuz, ale kto si to pomyšlel, ľudia bozí? To bude švadba, to bude veselie za pätnásť grajciarov! Chechecheche, jáááj, sak to nebude dosť ani kuchárke na papriku! Ale ja viem, co spravím. Ja si tu pekne-krásne takto ľahnem a spravím sa hodne opitý. A keď môj pán tadeto pôjde, on bude myšlieť, ze ja nešiem fúru peňazí. Ihuhúúú! Peňazí potrebujeme dosť, lenze ich nemáme, no. ( Ľahne si na zem, začne chrápať a pritom sa oháňa rukami.) Hes, muchy, hes! Chŕŕŕ... hes, hes! Hes, hes!
DON CHUAN: (Prichádza na scénu.) Tak sa obávam o toho môjho sluhu, lebo ja viem – môj otec je veliký dobrák, dá mu peniaze, k tomu mu dá voľáke priepitné a pôjde. Niekde sa na ceste napije a parížski Apači len na to čakajú, aby mu mohli peniaze zobrať. Joj, čo by som si ja potom úbohý človek počal? Môj otec by mi druhé peniaze nedal, no. (Zazrie Gašparka na zemi.) A, a, a on tu leží a napitý! No, dobré znamenie – má peniaze. Už som sa obával, že mu môj otec peniaze nedá. Ešte dobre, že sem prišiel do záhrady, tu ho nikto nenájde. Vstávaj, chlapče hore, hej?!
GAŠPARKO: (Hovorí ako zo sna.) Nechcem, kamaráti moji, nechcem, uz mám dóóósť, uz mám dosť, uz mám dosť! Nebudééém, nechcem ani víno, ani pivo!
DON CHUAN: Vstávaj hore!
GAŠPARKO: Nechcem, nebudééém!
DON CHUAN: Vstaň hore, ti hovorím!
GAŠPARKO: Ale, daj pokoj, daj pokoj!
DON CHUAN: Ja hovorím, aby si hore vstal! (Kopne do Gašparka.)
GAŠPARKO: (Gašparko sa preberie a skočí do Dona Chuana.) Ja hovorím, ty mamlas, aby si do mňa nekopal!
DON CHUAN: Čo robíš?!
GAŠPARKO: Jaj, to ste vy, pane? Ja som si myslel, ze je to nejaký vagabund, co tu do mňa kope, no.
DON CHUAN: Zato ma musíš udrieť?
GAŠPARKO: Ja som myslel, ze to vagabund, nie vy, no.
DON CHUAN: Máš peniaze?
GAŠPARKO: No samozrejme, predsa bez peňazí ani zit nemôzeme, nie?
DON CHUAN: Hahááá, to je dobrá vec!
GAŠPARKO: Pravdaze dobrá.
DON CHUAN: Ja som vedel, že môj otec je gavalier. Tak ti dal peniaze?
GAŠPARKO: Pravdaze dal.
DON CHUAN: Koľko ti dal?
GAŠPARKO: Veľkú sumu. Hádajte! No, povedzme tak, no veľkú sumu. Dva!
DON CHUAN: Dva? Íha, tak ma otec vydedil!
GAŠPARKO: Nacisto, nacisto.
DON CHUAN: Tak ti dal dva tisíc dukátov!
GAŠPARKO: Teda toľko nie, o polovicku menej.
DON CHUAN: Teda tisíc?
GAŠPARKO: Este o polovicku menej.
DON CHUAN: No teda tých päťsto, čo som žiadal?
GAŠPARKO: Este o polovicku menej.
DON CHUAN: Stodvadsaťpäť?
GAŠPARKO: Este o polovicku menej.
DON CHUAN: Nehnevaj ma!
GAŠPARKO: (Paroduje reč Dona Chuana.) No, nehnevaj ma! Este o polovicku menej.
DON CHUAN: Koľko ti dal?
GAŠPARKO: Neskácte! Viete, vás otec mi dal pätnásť grajciarov.
DON CHUAN: Čože?
GAŠPARKO: Áno.
DON CHUAN: Ale to je tvoj tringelt, čiže priepitné.
GAŠPARKO: Hej? To je tringelt, interes, kapitál, vsetko dohromady.
DON CHUAN: A čo povedal môj otec?
GAŠPARKO: Co povedal?
DON CHUAN: Áno.
GAŠPARKO: Ze ste poriadny, ale lumpák, darebák, lajdák, viete? Ze ste sa vy nikdá nechoval, ako sa syn k rodicom chovať má. Ze ste ho uz neraz po zemi za vlasy poťahal. Pre takého syna ze nemá peniaze, viete, ale tu máte pätnásť grajciarov. (Podáva Donovi Chuanovi peniaze.)
DON CHUAN: Načo mi je to?
GAŠPARKO: Len si ich vezmite!
DON CHUAN: Načo mi je to?
GAŠPARKO: Aby ste si za tých pätnásť grajciarov kúpil dva štrángy. Na jeden aby ste sa obešil vy, na druhý ty, a o mne nepovedal ani šlova.
DON CHUAN: Ako?
GAŠPARKO: Ešte vám to raz poviem. Za tých pätnásť grajciarov aby ste si kúpil dva štrángy. Na jeden aby ste sa obesil vy, na druhý ty, čiže na jeden šeba, na druhý teba a o mne nepovedal ani slova.
DON CHUAN: To povedal môj otec?
GAŠPARKO: Tak ako ma pocujete.
DON CHUAN: No počkaj, ty lotor starý! Ja kde ho chytím, tam ho zabijem! (Odchádza.)
GAŠPARKO: Pane!
DON CHUAN: (Zastane.) Čo je?
GAŠPARKO: Pane, prosím vás, nebezte teraz domov! Viete, vy ste teraz rozcúlený, prídete domov, chytíte otča, žabijete ho a potom vás žavrú. A potom, kosti mu popicháte a kosti sú teraz štrašne drahé!
DON CHUAN: Čo ťa do toho?! Kde pichnem, tam pichnem a hotovo! (Odíde.)
GAŠPARKO: (Paroduje reč Dona Chuana.) No, kde pichnem, tam pichnem a hotovo! No sak, keď ho pichnes. Tak pichni, keď ho chces, co ja dbám? Sak ťa potom chytia a zavrú a obesia. Naco šom ja mu to povedal? Ale on keď bude taký rozzúrený, on príde domov, on toho otca chytí, natrieska, moznoze ho aj dobre nabije a moznoze aj zabije. A keď on príde, potom by sa mohlo dostať volaco aj mne. Hó, pôjdem ja radsej so suchým chrbtom domov. (Odchádza.) Tramtam, tamtam, tamtam, tamtam...
DON CHUAN: (Ráznym krokom vchádza na scénu.) Čo som to vykonal?! Čo som to vykonal?! Čo som to vykonal?! Čo som to vykonal?! Jáj, čo som to vykonal?! Joj, keď ma videl otec ísť do domu, chcel utiecť, zavrel dvere, ale som mu ich vyrazil, až sa zvalil. Keď sa pozbieral, chytil som ho. Hovorím mu: „Čo si mi to poslal?! Koľko si mi poslal tých peňazí?!“ A on mi hovorí: „Pätnásť grajciarov, aby si sa obesil a dal mi už raz pokoj!“ Ja hovorím: „Daj mi peniaze a odídem z domu!“ A on hovorí, že: „Nedám!“ „Nedáš?!“ „Nie!“ Ách, a vytiahol proti mne šabľu. Chytil som šabľu aj ja. Začal sa súboj. On sekal – ja odrážal, ja sekal – on odrážal, a keď som mu dva rázy zaťal, nestačil odraziť – ostal tam. Keď to videla matka, ktorá už sedem rokov na smrteľnej posteli ležala, len skríkla: „Don Chuan, čo robíš?!“ Spadla a bola mŕtva. Videla to sestra, skočila ku mne s mečom a chcela mňa prebodnúť. Bol som šikovnejší – ostala tam aj ona. Tri ľudské životy to zaplatili, ale som rozbil aj súdok a kysňu od peňazí! Mám peňazí dosť a dosť. Len teraz, keby ma chcela Karolínka milovať! (Niekoho vidí prichádzať.) Tak, ale, no, ale, no, ideš? No poď, poď, ideš do dobrej ruky, ideš ani na zavolanie, len poď.
KAROLÍNKA: (Prichádza na scénu.) Deviata hodinka odbila a Don Filip tu ešte neni.
DON CHUAN: Don Filip tu neni, ale som tu ja!
KAROLÍNKA: (Zľakne sa.) Bože môj, Don Chuan!
DON CHUAN: Dona Filipa si čakala, ty zradná zmija?! (Vytasí meč.) Povedz mi, či chceš byť mojou ženou, lebo ak nie, tu svoj život položíš?! Počula si? Raz sa ti to podarilo, ale viac ráz sa ti to nepodarí, veru nie!
KAROLÍNKA: (Vybehne mimo scény.) Milý otče! Prosím vás, choďte mi na pomoc, lebo je tam bezbožný Don Chuan a s vytiahnutým mečom ma chcel prebodnúť!
DON CHUAN: No len poď, ty pes starý! Ešte aj s tebou mám čo účtovať, len poď!
DON AVENEZ: (Prichádza na scénu.) Synu môj, synu môj, zakazujú sa ti všetkie kriky pred mojím domom robiť, lebo keď neprestaneš moju dcéru prenasledovať, zavolám na nočnú políciu a dám ťa chytiť ako obyčajného tuláka! Rozumieš?
DON CHUAN: Ticho, ty pes starý! Ani slovo, lebo hneď ťa prebodnem! Kým boli peniaze, to si bol ty, bola tvoja dcéra Karolínka, to sa chodilo z kaviarni do kaviarni, z klubu do klubu, však?! To sa drahé vína pili! A dneská, keď peňazí nemám, chceš zase môjho brata o peniaze dostať?! Čo?!
DON AVENEZ: Synu môj, synu môj, vlož meč v pošvu jeho, lebo sa hovorí tak, že kto s mečom bojuje, od meča zahynie. Ale keď si ty taká neskrotená krv, prídi ko mne zajtra o deviatej hodine, dám vytrúbiť na bášťi a proti tebe postavím tu dvoch, troch, ba aj šťiroch takých junákov, ako si ty. S tíma sa môžeš súbojovať, ale so mnou už nie, ja som starý, ja už nič nedokážem.
DON CHUAN: No keď nič nedokážeš, tak načo cigániš mladých ľudí po svete?! Tu máš! (Prebodne Dona Aveneza.)
DON AVENEZ: (Spadne na kolená.) Júj, jujujujuj, ó, jujujujuj, ó, jáááj, hí, beda mi! (Hovorí z posledných síl.) Hí, ty, hí, ty kadekoľvek chodiť budeš, hí, pokoja ti nedám, hí, strašiť ťa budem! (Spadne mŕtvy na zem.)
DON CHUAN: Chechechechééé! Mňa že budeš strašiť? Ja na mátohy neverím! Ja som mladý gavalier, peňazí mám, koľko sám chcem. Odoberiem sa do cudzích krajín a tam za svoje peniaze budem pána strúhať! (Odíde.)
GAŠPARKO: (Prichádza na scénu.) Jajáááj, neni väcsieho trápenia, ako keď sa clovek ození! A moja zena má taký jazyk ani odtiaľto na námestie. Vyhnala ma do hory na huby. No a kde ja budem teraz v nocnú dobu v hore huby hľadať? Ale ja viem, co spravím – ja idem teraz do krcmy, tam ša dobre napijem, prídem domov, zenu nabijem a bude mať na hube a ani nepotrebuje huby a hotovo! To ša rozumie. Tramtam, tamtam... (Uvidí Dona Aveneza na zemi.) No. To je co tu? Hm, ja chcem ísť do krcmy a tu uz pán krcmár nejakého opitého vyhodil. Hmmhm! A musel niesť aj cervené víno, lebo ho má rozliate po sebe. Haló! Pocujú, starý pán? Stanú hore, ukradnú im doma zenu! Neslobodno na ceste lezat, kade ludia do krcmy chodia. Pocujú? Huhúúú! Ten je hluchý, jojojoj, ten je hluchý! Ale ja viem, co spravím. Keď on tak tvrdo spí, ja pozriem, ci má nejaké peniaze. A ak má, to mu zoberem a do vrecka mu samých skál nasypem. (Kľakne si k Donovi Avenezovi a začne ho prehľadávať.) Hmhm! Che, nemá ani halier! (Postaví sa.) Ten je chudobnejsí ako ja. Ten so sebou nenosí a doma nenaháva. No ale este viem lepsiu vec. On keď tak tvrdo spí, ja ho niekde zavleciem a vyzleciem a saty z neho predám. A on keď sa prebudí, on bude behať v Adamovom kostýme. He, he. (Začne ho ťahať mimo scény.) No pôjdes? Hijó! (Odchádza aj s mŕtvolou mimo scény.) Jojojojojojojojoj...
DON CHUAN: Jaj, zle je! Zle je, jajajaj, zle je! Na to som nepomyslel, na to som nepomyslel, že ma môže parížska polícia naháňať. Hí, jojojoj! Môj brat vzbúril proti mne celú parížsku políciu. Musím utekať, aby ma nechytili, lebo by som bol popravený. Joj, za to, za to, že som zabil otca, že som zabil sestru, joj, musím utekať. Ale sám nepôjdem, sám nepôjdem! Musím zavolať na môjho sluhu. Len kde ho teraz nájsť? Gašparko! Gašpar! Gašparko, kde si?! Počuješ?!
GAŠPARKO: (Mimo scény.) Co je, pane?
DON CHUAN: Ponáhľaj sa šikovne!
GAŠPARKO: Co sa stalo?
DON CHUAN: Šikovne, šikovne! Už si tu mal byť! Šikovne, zle je, zle je, zle je!
GAŠPARKO: (Pribieha na scénu.) Co je, co je, co je? (Potkne sa o Dona Chuana a spadne.) Jajajaj, no vidíte! Vy tak kricíte, az clovek spadne pri vás. Skoro som si nohy zlomil, no.
DON CHUAN: Gašpar!
GAŠPARKO: No?
DON CHUAN: Zle je!
GAŠPARKO: Co sa stalo?
DON CHUAN: Polícia nás hľadá!
GAŠPARKO: Polícia?
DON CHUAN: Áno.
GAŠPARKO: Preco? Nás?
DON CHUAN: Áno, nás!
GAŠPARKO: Hádam len vás, nie mňa?
DON CHUAN: Aj teba!
GAŠPARKO: Ja som nic nespravil, ale vy hej. Co ste spravil?
DON CHUAN: Veď si ty zabil môjho otca, moju matku, moju sestru aj mojej milenky otca!
GAŠPARKO: Jújujuj, to vy ste taký lotor? No toto?
DON CHUAN: Gašparko!
GAŠPARKO: No?
DON CHUAN: Poď, ujdeme preč!
GAŠPARKO: Kde?
DON CHUAN: Ujdime het!
GAŠPARKO: Kde?
DON CHUAN: Alebo vieš čo?
GAŠPARKO: Co?
DON CHUAN: Ja ti zaplatím a ty budeš trpeť za mňa a ja za teba.
GAŠPARKO: Ako?
DON CHUAN: Dám ti sto dukátov a ty budeš trpeť za mňa a ja za teba, že to, čo som spravil ja, že si to spravil ty.
GAŠPARKO: Hehe, ale ste vy zlatý clovek. A ja by som ani tých sto dukátov neuzil a parížska polícia by zoznámila s á la madam s gilotínou vsak?
DON CHUAN: Tak poď, ujdeme preč!
GAŠPARKO: Kde?
DON CHUAN: Do Sicílie lebo na Sardíniu.
GAŠPARKO: A co tam budeme robiť?
DON CHUAN: Jesť, piť, zabávať, dobre sa budeme mať.
GAŠPARKO: No a keď tie peniaze, co máte, prejeme a prepijeme, co potom budeme robiť?
DON CHUAN: Čo potom?
GAŠPARKO: Áno.
DON CHUAN: Potom si spravíme jednu zbojnícku bandu!
GAŠPARKO: Ako? Ahá, tak vy budete ten veliký zbojník a ja ten malý zbojník.
DON CHUAN: Áno.
GAŠPARKO: No a co mi za to dáte, keď s vami idem?
DON CHUAN: Dukát.
GAŠPARKO: He, ja sa za dukát z tohto miesta nepohnem.
DON CHUAN: Tak ti dám dva!
GAŠPARKO: Ani za dva.
DON CHUAN: Päť!
GAŠPARKO: Ani za päť
DON CHUAN: Desať!
GAŠPARKO: Ha, co je to?
DON CHUAN: Päťdesiat!
GAŠPARKO: No, päťdesiat dukátov to idem, ale len vtedy, keď mi dovolíte prvého lumpa, ktorého pred sebou uvidím, ze ho mózem žabiť. Tak ideme.
DON CHUAN: To ti bez všetkého dovolím.
GAŠPARKO: (Začne biť Dona Chuana.) Chyť ho, chyť ho!
DON CHUAN: Čo robíš, čo robíš?!
GAŠPARKO: Co robím, co robím? Sak ste mi to dovolil.
DON CHUAN: Čo?
GAŠPARKO: Ktorého prvého lumpa pred sebou uvidím, ze ho mózem zabiť. A ja druhého nevidím, len vás. Ja vás zabijééém!
DON CHUAN: Vieš čo, ty ma tu len zdržuješ, aby ma parížska polícia chytila a obesila. Ak chceš, iď, ak chceš, nie, ale ja tu nezostanem, lebo by ma mohli chytiť a obesiť. Rozumieš? Ideš? (Odchádza.)
GAŠPARKO: No, co mám robiť? Ja by som tu ostal, ale, hehe, prisla by polícia, spýtali by sa ma: „A kde je tvoj pán?“ „Utiekol.“ „Preco?“ Bál sa, aby ste ho neobesili.“ „A ty si neutiekol? Ty si bol jeho spolocník. Póď, poď, on nám usiel a teba máme. Na miesto neho obesíme teba!“ Hahá, a ja som taký steklivý, ja by som to nevydrzal, keby mi stránok dali na hrdlo. Idem ja radsej za ním. Pockajte, pane, idem aj ja za vami! (Odchádza.) Tramtamtamtam, tramtamtamtam...
Druhé dejstvo
Les
PUSTOVNÍK: Môj Bože, ako dlho bude ešte tvoj svaťí hnev nado mnou spočívať? Dlhých, dlhých dvadsaťpäť rokov tu bývam. Čerstvá voda z prameňa je môj nápoj a lesné korienky a plodiny sú môj pokrm. Ale nič by mi nebolo ľúto, len to, že som tu celkom nevinne, a vinník chodí po slobode a ľudia si ho ctia a vážia a mňa považujú za vraha. Toľké roky, toľké roky tu nevinne trpím. A teraz som sa ešte dopočul od susedného pústovníka, že chodia akísi dvaja rytieri po horách, čo nás úbohých pústovníkov len trápia a zabíjajú a hľadajú akési poklady.
DON CHUAN: (Mimo scény.) Gašpar!
GAŠPARKO: (Mimo scény.) Co je?
DON CHUAN: Vyndi voľakde na strom a podívaj sa odtiaľ dolu, či neuvidíš niekde voľáku krčmu, aby sme za naše peniaze dostali voľačo zesť a vypiť!
GAŠPARKO: Aby vás seci certi zobrali! No kto to kedy videl na strome krcmu?
DON CHUAN: Ja nehovorím na strome! Vyjdi na strom a dívaj sa dolu!
GAŠPARKO: To je tak isto, ako stáť a sa dívať na strom.
DON CHUAN: Netáraj! Choj už!
GAŠPARKO: Vraj „Choj uz!“. Ale ja sa bojím.
DON CHUAN: Čoho?
GAŠPARKO: Tamto na mňa skocila veverica a skoro ma zozrala.
DON CHUAN: Ah, ale si ty len bojko.
GAŠPARKO: A vy ste hrdina, tak si choďte sám!
DON CHUAN: Len už choj, hladaj!
GAŠPARKO: No co som ja pes? Hladaj, no!
DON CHUAN: Len už choj!
GAŠPARKO: (Prichádza na scénu.) No choj, choj, choj, no co je? Tu je strom, tu neni nic, tu je strom, tu tiez nie je nic, tu je strom, tu tiez nie je nic, tu je strom, tu je strom, tu je strom, tu je, tu je... (Zazrie pustovníka.) Hí! Jáááj! Jajajajajajajaj! Hí, co je toto? Co to môze...
PUSTOVNÍK: Mno...
GAŠPARKO: (Zľakne sa a vybehne zo scény von.) Jajajajajajajaj!
DON CHUAN: (Mimo scény.) Čo ti je?
GAŠPARKO: Jaj, pane, pane, utekajte, zle je!
DON CHUAN: Čo je?
GAŠPARKO: Pane, pane, jaj, tam vám stojí, jaj, taký veliký, vysoký, jajajajajáj, ako storocný dub a bradu má takú, ani co by tam mal kilo ľanu uviazaného. A ja mu hovorím: „Dobrý deň!“ a on mi hovorí „Au, chlape, ja ťa zozerem!“
DON CHUAN: Netáraj, netáraj, to je pústovník!
GAŠPARKO: Moznoze je chrústovník, takú mal papulúúú.
DON CHUAN: Ale ten ti neublíži.
GAŠPARKO: Neublíži?
DON CHUAN: Pravdaže nie.
GAŠPARKO: A preco povedal, ze ma zozerie?
DON CHUAN: To si si len myslel. Choj k nemu...
GAŠPARKO: No.
DON CHUAN: ... a povedz mu, že ho pekne prosím, aby bol taký dobrý, aby mi na pár čias požičal z tých svojich šiat. Rozumieš?
GAŠPARKO: A naco vám to bude?
DON CHUAN: Ja sa oblečiem do toho...
GAŠPARKO: No.
DON CHUAN: ... pôjdem do mesta, aby ma nepoznali.
GAŠPARKO: Hehe!
DON CHUAN: Čo sa smeješ?
GAŠPARKO: Vás by nepoznali a mňa by chytili a obesili.
DON CHUAN: Neboj sa, nebudú ani teba poznať.
GAŠPARKO: Ja sa bojím.
DON CHUAN: Len choj!
GAŠPARKO: Ja sa bojím, no.
DON CHUAN: Choj už!
GAŠPARKO: (Paroduje reč Dona Chuana.) No choj uz!
DON CHUAN: Zober si so sebou guráž!
GAŠPARKO: No a co je to? Keby som mal dáky gulás, co by som zjedol.
DON CHUAN: Ale netáraj o guláši! Guráž!
GAŠPARKO: A co je to guráž?
DON CHUAN: Srdnatosť.
GAŠPARKO: A naco je to srdnatost?
DON CHUAN: Aby si sa nebál!
GAŠPARKO: No, aby si sa nebál! A co vtedy robia, ked na múre hodiny tik-tak, tik-tak, tik-tak, tik-tak?
DON CHUAN: No len už choď!
GAŠPARKO: No dobre, no. (Prichádza na scénu.) Srdnatost, guráz, guráz, srdnatost, srdnatost, guráz, srdnatost, guráz... Ale co, sak som chlap, co sa ho budem báť, no. Ty, starý, pocúvaj, sem poď!
PUSTOVNÍK: Ja...
GAŠPARKO: Jaj, nie, nie, nie, racej ostaň tam, kde si! Vies co, starký? Nesprav mi nic!
PUSTOVNÍK: Ja ti nič nespravím.
GAŠPARKO: (Paroduje reč pustovníka.)Ani ja tebééé. Ja uz sa ta ani nebojím, vies? Vies co, starý, nechal ťa môj pán pekne poskrabovať, ci pozdravovať, no. Aby si bol taký dobrý, aby si mu na krátky cas pozical tých tvojich handár, co más na sebe. Vies? Ze on ti dá do zálohy jeho saty, vies? Jeho saty sú drahé saty, ale ja, keby som bol tebou, ja by som mu nis, nis, nis, nepozical.
PUSTOVNÍK: Nié?
GAŠPARKO: (Paroduje reč pustovníka.) Niééé.
PUSTOVNÍK: A prečó?
GAŠPARKO: (Paroduje reč pustovníka.) Precóóó? Lebo ty nevies, co moj pán spravil. Ten ti zabil otca, matku, sestru, milenke otca, takú hromadisku toho natĺkol, vies? Ten má peňazí, ze ťa s nima odvázi, no.
PUSTOVNÍK: Veď ja mu to ani nemôžem požičať.
GAŠPARKO: A preco by si mu to nemohol pozicat?
PUSTOVNÍK: Preto, lebo je to už na mne dvadsaťpäť rokov. To je miestami od smoly tvrdé ako kus železa.
GAŠPARKO: Naozaj je to zo zeleza? Ukáz, starý. (Pozerá mu odev.) Hí! Och, ale si ty cigáň starý. On povie, ze je to zo zeleza, a ono vám je to to najfajnovsie súkno. No pockaj, ty huncút starý, teraz idem a vsecko, vsecko poviem môjmu pánovi, co si naňho povedal. Secko!
PUSTOVNÍK: Čo? Nič som naňho nepovedal, maličký.
GAŠPARKO: Poviem, poviem, aby si vedel! (Odchádza zo scény.) Poviem, poviem, poviem, poviem!
PUSTOVNÍK: Och, vidím v tomto maličkom akúsi zradu. Idem radšej do mojej jaskyne. Budem sa modliť, aby ma Boh chránil od všetkého zlého. (Odíde.)
DON CHUAN: (Mimo scény.) Máš?
GAŠPARKO: Co?
DON CHUAN: Máš?
GAŠPARKO: Co mám? Nic nemám!
DON CHUAN: Prečo?
GAŠPARKO: Preto! Lebo on povedal, ze o vás veľmi dobre vie, co ste vy za vtácik, co ste vy porobil. Ze ste zabil sestru, ze ste zabil otca, mamku, sestrinho aj milenky otca, ze ste ho zabil, ze on ide teraz do Paríza na políciu, ze vás dá chytiť a obesiť.
DON CHUAN: No a kto mu to povedal?!
GAŠPARKO: No a co ja viem?
DON CHUAN: Že si mu to ty povedal?!
GAŠPARKO: Nezbláznili ste sa?
DON CHUAN: Tak ty si mu to nepovedal?
GAŠPARKO: Pravdaze nie.
DON CHUAN: Tak ho doveď sem!
GAŠPARKO: Naco?
DON CHUAN: Ja ho zabijem!
GAŠPARKO: Máte pravdu. Naco je taký starý huncút na svete? Starý, júj, uz sa budes zenit so strangárovou dcérou! (Prichádza na scénu.) Tramtamtamtam, tamtamtamtam... No a kde je? Uz tu neni. Odisiel, odisiel. Aspoň ho nemusím zaviesť k môjmu pánovi a ten ho nemusí zabíjať, no. Tu si ľahnem a hotovo. No co? (Ľahne si na zem a rukami zaháňa muchy.) Hes, hes, hes, hes! Chŕŕŕ! Hes! Tieto muchy, toho je vsade plno. Pst, hes!
DON CHUAN: (Mimo scény.) Gašpar!
GAŠPARKO: Co je?
DON CHUAN: Máš ho?
GAŠPARKO: Mám!
DON CHUAN: Drž ho!
GAŠPARKO: Drzím!
DON CHUAN: Nech ti neujde!
GAŠPARKO: Hahá, kdeze mne ujde? Sak ho nemám.
DON CHUAN: Čo hovoríš?
GAŠPARKO: Ze ho drzím.
DON CHUAN: Drž ho!
GAŠPARKO: Drzím!
DON CHUAN: Dobre!
GAŠPARKO: Dobre!
DON CHUAN: Ponáhľaj sa!
GAŠPARKO: Uz bezím.
DON CHUAN: Dokedy budem čakať?!
GAŠPARKO: Sak hovorím, ze lezím.
DON CHUAN: Čo je s tebou?
GAŠPARKO: (Postaví sa.) He, teraz sa to dozvie, tak mu to racej poviem. Pane!
DON CHUAN: (Prichádza na scénu.) Čo je?
GAŠPARKO: Vy ste ho tam nestretol?
DON CHUAN: Koho?
GAŠPARKO: No toho starého.
DON CHUAN: A ty ho nemáš?
GAŠPARKO: Veď to je hlúposť. Keby som ho mal, uz by som vám ho tam bol dávno doviedol.
DON CHUAN: No počkaj!
GAŠPARKO: No cakám.
DON CHUAN: On teba uplatil peniazmi a ty si ho za úplatok peňazí prepustil na slobodu. Ale aby si vedel, keď ho nedovedieš, namiesto neho teba obesím! (Odíde.)
GAŠPARKO: No. Tuto to más. (Plačlivo.) A mne sa práve tejto noci snívalo, ze ma strangárova dcéra za krky skrtila. Tajdem ja radsej toho starého po horách, po skalách hladat, aby ma môj pán neobesil, lebo ja este visiet nechcem. (Odchádza.) Tramtamtamtam, tamtamtamtam... (Mimo scény.) A, servus starký! Akú to tu más peknú jaskynku. Starý, poď so mnou! Poď, poď, poď, poď!
PUSTOVNÍK: Môj maličký, pusť ma!
GAŠPARKO: Môj veliký, ja ťa veru nepustím!
DON CHUAN: Pusť ma!
GAŠPARKO: Nepustím, len poď, poď, môj pán ťa chce vidieť, poď, poď!
PUSTOVNÍK: Pusť ma, môj malinký!
GAŠPARKO: Nepustím!
PUSTOVNÍK: Pusť ma!
GAŠPARKO: Nepustím, len poď, poď!
PUSTOVNÍK: Pusť ma!
GAŠPARKO: Nepustím, len poď, poď, poď, poď, poď! Starý, neťahaj! Co si ty silnejsí ako ja? No, ty huncút starý! (Prichádza s pustovníkom na scénu.)
PUSTOVNÍK: Pusť ma, môj malinký, ja sa bojím!
GAŠPARKO: Pane, pomóc, jaj, on ma ťahá!
DON CHUAN: (Pribehne z opačnej strany na scénu.) Stoj, starý!
PUSTOVNÍK: (Kľakne si na kolená.) Milosť, milosť si prosím, milosť!
GAŠPARKO: No a vy ste si kde boli? Vy vtedy prídete, keď vás uz skoro netreba!
DON CHUAN: Gašpar, pusť ho!
GAŠPARKO: Nepustím!
DON CHUAN: Pusť ho!
GAŠPARKO: Nepustím.
DON CHUAN: Pusť ho!
GAŠPARKO: Dobre, ale keby vám chcel ujsť, ja uz za ním nepobezím.
DON CHUAN: Neboj sa, neujde! Starý, staň hore! Staň hore!
PUSTOVNÍK: Milosť si prosím!
DON CHUAN: Dostaneš, neboj sa, len staň hore!
PUSTOVNÍK: (Postaví sa na nohy.) Prosím vás, neubližujte mi, ja som vám nikdá nič nevykonal!
DON CHUAN: Povedz mi, starý, odkiaľ si ty?
PUSTOVNÍK: Ja som z Paríža.
GAŠPARKO: Coze?
DON CHUAN: Z Paríža?
GAŠPARKO: Aj my sme z Paríza.
DON CHUAN: Budeš ticho?! Kto sa ťa pýtal?!
GAŠPARKO: No ten starý, nie?
DON CHUAN: Povedz mi, kto si ty tam z Paríža?!
PUSTOVNÍK: Ja som ten nešťastný Bartoš.
DON CHUAN: Bartoš?
GAŠPARKO: Bartos? Pane!
DON CHUAN: Čo je?
GAŠPARKO: To je ten Bartos, co ste ho zabil.
DON CHUAN: Netáraj! To je jeho brat!
GAŠPARKO: Jeho brat? A on mal aj brata?
DON CHUAN: Ja teraz viem. Ty si ten nešťastný Bartoš, čo bolo na tvoju hlavu vypísané päťsto dukátov!
GAŠPARKO: Pane, ako na vasu.
DON CHUAN: Budeš ticho?!
GAŠPARKO: Sak je to pravda.
PUSTOVNÍK: Áno, ale ja som prišiel do toho nevinne.
DON CHUAN: Ako nevinne, keď vieme, že si otrávil otca?
GAŠPARKO: Jáj, to ste dvaja tu.
DON CHUAN: Čo je?
GAŠPARKO: Vy ste sa tu dvaja zisli. Jeden otca otrávil, druhý otca zabil. Vás by bolo treba obidvoch na jeden povraz obesit. Jedného na jednu slucku, druhého na druhú slucku, aby ste sa kolísali na jednom povraze, cize na jednej haluzi.
DON CHUAN: Budeš ticho?!
GAŠPARKO: No sak ja nic, ale je to pravda.
DON CHUAN: Ako nevinne, ako nevinne, keď vieme, že si otrávil otca?
PUSTOVNÍK: To bolo tak: My sme boli dvaja bratia...
GAŠPARKO: Ako môj pán s jeho bratom.
DON CHUAN: Budeš ticho už?!
PUSTOVNÍK: Môj starší brat bol veliký lumpák...
GAŠPARKO: Ako môj pán.
DON CHUAN: No prestaneš už?!
PUSTOVNÍK: ... a tak môj otec ho vydedil z majetku.
GAŠPARKO: Ako môjho pána – to je jedno.
PUSTOVNÍK: Môjmu bratovi sa to ale nepáčilo. Pri jednej večeri otrávil otca, a keď otcovi zostalo zle, utekal na políciu a dal ma chytať ako vraha. Ja som nemal dôkazov o nevine, tak som musel utiecť sem, do týchto hôr, a tu už dlhých dvadsaťpäť rokov prebývam.
GAŠPARKO: Chudácisko starý! A co tu jedávas?
PUSTOVNÍK: Čerstvá voda z prameňa je môj nápoj a lesné korienky a plodiny sú môj pokrm.
GAŠPARKO: A mäso?
PUSTOVNÍK: Ja som mäso už nevidel, nepamätám.
GAŠPARKO: To by nebolo pre mňa.
DON CHUAN: Povedz mi ty, starý, poznal si ty starého Don Pétra?
PUSTOVNÍK: Starého nie, ale mladého Don Pétra som poznal.
DON CHUAN: No vtedy bol mladý, keď si ty tam bol.
PUSTOVNÍK: Akoby nie, veď sme my chodili spolu do školy, spolu sme študovali, ba naraz sme sa začali v šránku rytierskom učiť aj šermovať. Veľmi dobre som ho poznal.
GAŠPARKO: Aj ja som ho poznal. Nie ako studenta, ale ako zenatého, ale uz nezije, môj pán ho zabil.
DON CHUAN: Budeš ticho?!
GAŠPARKO: Sak je to pravda. Aj dcéru ste mu zabil...
DON CHUAN: Budeš ticho?!
GAŠPARKO: ... aj, aj zenu ste mu...
DON CHUAN: Budeš ticho?!
GAŠPARKO: ... aj milenke otca ste zabil. Ty, pocúvaj, Bartos, môj pán tvojho brata zabil.
PUSTOVNÍK: Čože?
DON CHUAN: Tak je.
GAŠPARKO: Toto ti je Don Pétrov nepodarený synátor.
DON CHUAN: Budeš ticho už?! Škrčok, ťa roztrhnem na dva kusy! Počúvaj ma, Bartoš! Zo žiarlivosti. Tvoj brat mal krásnu dcéru. Ja som sa do nej zaľúbil a ona začala chodiť s mojím bratom. Tvoj brat ma nateľko vyprovokoval, že som ho zabil.
GAŠPARKO: Ale mu povedzte, ze ste zabil aj svojho otca!
DON CHUAN: Budeš už ticho?! Áno! Zabil som môjho otca, moja matka od strachu umrela a sestru som tiež zabil.
PUSTOVNÍK: Môj Bože, môj brat už nežije?
DON CHUAN: Nie! Toho som zabil tiež. Ale vieš čo? Zobral som peňazí, koľko mi bolo treba, teraz ich mám viacej, ako ich potrebujem. My dvaja tu budeme dobrýma priateľmi. Gašpar!
GAŠPARKO: No?
DON CHUAN: Pôjdeš ty do tej krčmy, kde sme včera boli, a tam rozkážeš, dobre, ale dobre rozkážeš pre dve osoby jesť a piť!
GAŠPARKO: A ja som Bundás, ja sa budem na vás obzerať, co?
DON CHUAN: Tak pre tri!
GAŠPARKO: To je málo.
DON CHUAN: A koľko by si chcel?
GAŠPARKO: Ten starý dvadsaťpäť rokov nic nejedol.
DON CHUAN: No?
GAŠPARKO: Ten dvadsaťpäť porciov zje aj s tanierami.
DON CHUAN: Netáraj, tým menej bude jesť! No len už choj!
GAŠPARKO: No dobre, tak ja uz idem. (Odíde.)
DON CHUAN: Starý, a kde ty tu bývaš?
PUSTOVNÍK: Nech sa vám páči, v takej malej jaskynke!
GAŠPARKO: (Mimo scény.) Pane!
DON CHUAN: Čo je?
GAŠPARKO: Polícia bezí!
DON CHUAN: Môj Bože, mňa hľadajú! Poď, starý, skovaj ma!
PUSTOVNÍK: (Odchádza s Donom Chuanom.) Bože môj, nie vás, ale mňa!
DON CHUAN: Ale čoby teba – mňa hľadajú! Poď, skovajme sa!
GAŠPARKO: Polícia bezí po moste, po moste, bezí, pane, pane, po moste, bezí, polícia bezí, po moste! (Prichádza na scénu.) Hihihi, chehé, ale som ich naplasil! Polícia bezí, pane, po moste! Ale v Parízi bezí po moste, v Parízi, ichichichichí! Teraz ho idem nájsť a tak ho naplasím, ze bude vidieť. Pane, pane, jaj, pane, zle je, zle je, zle je, pane, po moste, po moste, pane, po moste, polícia bezí, polícia!
DON CHUAN: Počkaj, starý, musím môjho sluhu zachrániť! Počkaj! (Pribehne na scénu.) Kde je?! Kde je?! Kde je polícia?!
GAŠPARKO: Tam bezí, tam bezí, tam bezí, po moste, tam bezí, tam bezí!
DON CHUAN: Kde je polícia?!
GAŠPARKO: Pane, vy ju nevidíte?
DON CHUAN: Nevidím!
GAŠPARKO: No to je dobre.
DON CHUAN: Kde je polícia?
GAŠPARKO: No sak vám hovorím, ze v Parízi bezí po moste.
DON CHUAN: Čo? Nie tu?!
GAŠPARKO: Ale kde by sa tu polícia zobrala? Ja som vás chcel len od toho starého odvolať. Nechoďte s tým starým, to je zradca, on vás prezradí, viete!
DON CHUAN: Netáraj! To je osudom prenasledovaný človek. Choj, kde som ťa poslal! Nech je tam pripravené pre dve osoby dobre jesť a piť. Rozumieš? Ja tam za pol hodinu prídem s tým starým! Ale sa ponáhľaj, lebo ti uši odtrhnem! (Odíde.)
GAŠPARKO: No a co? No, usi odtrhnem, no. (Plačlivo.) Keby som vedel, keby som vedel, kade je cesta z týchto hôr, hned by som utiekol. Naco som sa ja len vlastne dal nahovorit sem do týchto hôr? Ach, Pane Boze dobrý, naco som sa ja len dal nachytat? Na peniaze? Aj tak mi nic nedá. Teraz musím ísť za sluhu, co sa dá robit? (Odchádza.) Tramtamtamtam, tamtamtamtam...
PUSTOVNÍK: (Mimo scény.) Zbohom sa tu majte!
DON CHUAN: Dovidenia, starý, neboj sa, ja sa prídem ešte k tebe podívať!
PUSTOVNÍK: Nech sa vám páči, nech sa vám páči! Zbohom, maličký!
GAŠPARKO: No zbohom, zbohom, no!
DON CHUAN: Choj, Gašpar, a dávaj pozor, chcem si trošku odpočinúť!
GAŠPARKO: No, čože, odpočinúť, a čo som ja? Ja som váš pes, aby ja na vás dávav pozor?
DON CHUAN: Choj už, lebo...!
GAŠPARKO: (Prichádza na scénu.) No, choj už, choj už, no. Ó, keby som vedev, kade cesta von z týchto hôr, hneď by som mu utiekol. Hneď by som mu utiekol. No, co uz tu clovek má? Nic tu nemám, len takieto... (Na scénu priletí smrtka v plášti Dona Aveneza, chytí zozadu Gašparka, zdvihne ho a poletuje s ním nad zemou.) Chchchch, jáááj! (Smrtka ho pustí a Gašparko spadne na zem.) Jehehehéj, jehehehéj, jehehehéj, uz je po mnééé! Jój! Mám ja este ruky? (Zatrasie rukami.) Ruky mám. Aj nohy? (Zadupe.) Hi, aj nohy mám. Joj, aj hlavu mám? (Pomyká hlavou.) Aj hlava sa mi este dobre krúti na gvinte. Hí! Jéj, co to bolo? Co sa mne to len... (Znovu uvidí smrtku a zľakne sa jej.) Ja, jáj, jajajajajaj, pane, pane, pane, pane, pane!
DON CHUAN: (Mimo scény.) Čo je?
GAŠPARKO: Hí! Jaj, pane, poďte chytro, sak tu volaco budete vidieť!
DON CHUAN: Čo je tam?
GAŠPARKO: Pane, to ste este nevideli, co uvidíte.
DON CHUAN: Čo vidíš?
GAŠPARKO: Joj, joj, pane, tam vám, tam vám prisiel jeden taký vysusený, veru len samá kosť, samé rebro. Ale ma chytil, zacal ma skrtit a on si domýlev mňa s vami. Juj, pane, uz je po mne!
DON CHUAN: A kde je?
GAŠPARKO: Poďte, ja vám ho ukázem! No poďte, jojojoj, on ma skrtil!
DON CHUAN: (Prichádza s Gašparkom na scénu.) No kde je, no poď mi ukázať!
GAŠPARKO: No poďte, joj, joj! Aha! Vidíte ho? Tam je!
DON CHUAN: Nevidím!
GAŠPARKO: Ako nevidíte? No co ste slepý, ha? No vidíte ho?
DON CHUAN: Nevidím!
GAŠPARKO: No poďte este ďalej! (Podíde bližšie k smrtke.)
DON CHUAN: Nevidím! Aha, aha, už ho vidím.
GAŠPARKO: Aha, aha, a uz sa ho bojím.
DON CHUAN: Nie, to sa nebojím. Vieš, čo je to?
GAŠPARKO: Co?
DON CHUAN: To je duch.
GAŠPARKO: Ale chojte het! Kde by to bol dub? Dub rastie v hore, ale toto sa pohybuje. Toto lieta ako vták – tichúcko. Chytilo ma to, má to takie pazúry. Joj, a pozrite sa, akie to má kosti! Joj, a tie zubiská!
DON CHUAN: Gašpar, to je umrlec!
GAŠPARKO: Pane, ani hrniec to neni, to mi nehovorte takéto veci!
DON CHUAN: To je umretá duša.
GAŠPARKO: No este co nie?
DON CHUAN: To je človek, ktorý umrel a žiada od nás pomoci.
GAŠPARKO: No a co mu pomôzeme, keď sami co jesť nemáme?
DON CHUAN: Pôjdeš k nemu a povieš mu takto.
GAŠPARKO: Ako?
DON CHUAN: Chváľ každý duch Hospodina i Ježiša, jeho syna!
GAŠPARKO: Hej? Ch! Ako?
DON CHUAN: Chváľ každý duch Hospodina i Ježiša, jeho syna!
GAŠPARKO: Hej. A, a, a on?
DON CHUAN: Neboj sa! On ti odpovie.
GAŠPARKO: Myslíte? Nedbám, ja idem, ale... (Gašparko podíde k smrtke.) Starý! Suchár! Vies co? Ako to? Aha, más vraj chrániť mlynárovho syna!
SMRTKA: (Mlčí. Gašparko sa vracia k Donovi Chuanovi.)
GAŠPARKO: Nepovedal nic, no.
DON CHUAN: Tak mu povedz: Chváľ ho, ja ho tiež chválim!
GAŠPARKO: No dobre. Ty suchár! Chyť sa doňho, zval ho, aj ja ho zvalím! (Vráti sa k Donovi Chuanovi.) Ani tak nehovorí nic.
DON CHUAN: Teraz sa spýtaj, čo žiada!
GAŠPARKO: (Ide k smrtke.) Ty, sak co zra... (Zastaví sa a vracia sa k Donovi Chuanovi.) Éj, to nepoviem, pane, to uz nepoviem!
DON CHUAN: Prečo?
GAŠPARKO: Ja by som mu povedal, ze co zráva, a on povie, ze zato prisiel, aby mňa zozral. Co? Nie, nech zozerie vás!
DON CHUAN: Nie, len sa ho spýtaj, čo žiada!
GAŠPARKO: No dobre, ale keď bude chciet zozrat, nech zozerie vás! (Ide k smrtke.) Ty suchár, co zrávas, co jedávas a preco si neoblecies dáke nohavice, co? A dáky kabát a dáke okuliariská na tie oci co nemás? Co si ich nezalozís? Ty, ja keď veznem nejakú drievnicu, ja ťa tak po tých suchárach vyobsívam, ze budes mat dosť!
SMRTKA: (Otvorí ústa.) Ja...
GAŠPARKO: (Zľakne sa a ustúpi ďalej dozadu.) Jeéééej!
SMRTKA: Ja som ten, čo ma tvoj pán zabil.
GAŠPARKO: Kné, kne, kne, kne, kne, kné... Ch, veď si ako stará rozstelovaná harmonika. (Ide k Donovi Chuanovi.) Pane, máte tu rodinu!
DON CHUAN: Akú?
GAŠPARKO: He, svokra.
DON CHUAN: Akého svokra?
GAŠPARKO: No je tu Karolínkin otec.
DON CHUAN: Čo? Don Avenez?
GAŠPARKO: Veru, Don Avenez. Vy ste ho zabil tam a on vám prisiel krky vykrútiť sem.
DON CHUAN: A ty si myslíš, že ja sa ho bojím?
GAŠPARKO: Sak ja sa ho tiez nebojím.
DON CHUAN: No, ja idem k nemu.
GAŠPARKO: No choďte, sak vám nehovorím, zeby ste nesiel.
DON CHUAN: No, idem! (Vykročí smerom k smrtke.)
GAŠPARKO: (Sotí Dona Chuana, aby sa zľakol.) Chyť ho!
DON CHUAN: (Obráti sa ku Gašparkovi.) Čo robíš?
GAŠPARKO: Sedím.
DON CHUAN: Tak seď poriadne! (Opäť vykročí smerom k smrtke.)
GAŠPARKO: Sedím. (Znovu sotí do Dona Chuana.) Chyť ho!
DON CHUAN: Čo? Čo robíš?
GAŠPARKO: Veď ste povedali, že sa ho nebojíte.
DON CHUAN: Ja sa ho nebojím, ale buď ticho! (Obráti sa k smrtke.)
GAŠPARKO: No, sak som ticho, no. (Sotí do Dona Chuana.) Chyť ho!
DON CHUAN: Zmizni!
GAŠPARKO: Co?
DON CHUAN: Zmizni, už nech ťa tu nevidím! Ja sa chcem s ním porozprávať.
GAŠPARKO: No dobre, tak idem, no. (Odchádza na kraj scény, ale cestou opäť sotí do Dona Chuana.) Chyť ho! (Sadne si na zem.)
DON CHUAN: No počkaj, ty skrčený! Počkaj, toto ti nedarujem! No počkaj, veď ty sem prídeš! Ja ti uši odtrhnem! Ale on sem teraz nepríde, lebo sa ma báť bude. On vie, že keď ja sa nahnevám, že ja som veľmi zlý človek.
GAŠPARKO: Aj mokrý papier potrhá.
DON CHUAN: Tak mi teraz povedz, duchu, čo si prišiel za mňou? Je dovolené tebe jedenia a pitia? Povedz, šetko ti dám!
SMRTKA: Ja som k vám neprišiel na hostinu, ja som vás len prišiel napomenúť, aby ste sa dali na pokánie. Lebo keď sa nedáte na pokánie, prídete na večné zatratenie.
DON CHUAN: Che! Ja sa mám dať na pokánie? Keby si bol živý, tak devať rázy do teba meč vrazím, ale na pokánie sa nedám!
SMRTKA: Keď sa nedáš na pokánie, podaj mi tvoju pravú ruku!
GAŠPARKO: Jaj, co by si ti vsetko nechcel! Pane, podajte mu ľavú nohu – to je vsetko jedno!
DON CHUAN: Čuš, ty skrčený! Pravú ruku? To ti teda nedám!
SMRTKA: Keď mi nedáš tvoju pravú ruku, kadekoľvek chodiť budeš, pokoja ti nedám, strašiť ťa budem.
DON CHUAN: Máš ma strašiť, na! (Podá smrtke ruku.) Pusť! Páliš!
SMRTKA: Teraz ťa prepúšťam v pokoji, ale o dvanástej v noci ťa pozvem k sebe na cmiter, tam je takých na tisíce, ktorí budú tak trestaní, ako aj ty. Bude pre nich pražená smola a olovo, oni budú vtlačení do tohto. Posledná hodina prichodí aj tebe! (Odletí zo scény.)
Tretie dejstvo
Krčma
DON CHUAN: (Sedí s Gašparkom na lavici.) Úhhh! Joj, joj, joj, ako som sa naľakal a strach ma prešiel! Joj, joj, Gašpar, Gašpar, počúvaj, joj, joj!
GAŠPARKO: Co sa stalo?
DON CHUAN: Joj, Gašpar, ja som ti tomu duchovi podal ruku.
GAŠPARKO: Sak som vám pekne povedal: mali ste mu podať ľavú nohu.
DON CHUAN: Gašparko, on povedal, že o dvanástej príde pre mňa.
GAŠPARKO: Netárajte, len nech príde. Veznen si dáku drieňovicu. Ja ho, tak ho vymastím, ze bude mať dosť.
DON CHUAN: Gašparko, vieš čo? Ja si idem ľahnúť a ty budeš na mňa dávať pozor!
GAŠPARKO: Ohó, a co som ja vás Bundás, lebo co?
DON CHUAN: Dám ti päť dukátov.
GAŠPARKO: To je nic.
DON CHUAN: Desať.
GAŠPARKO: To je nic.
DON CHUAN: Málo?
GAŠPARKO: Málo.
DON CHUAN: Dvadsať, päťdesiat!
GAŠPARKO: No dobre. Päťdesiat mi dáte a päťdesiat, ze som isiel s vami.
DON CHUAN: Ako?
GAŠPARKO: No z Paríza ste mi sľúbili päťdesiat.
DON CHUAN: No.
GAŠPARKO: To je sto.
DON CHUAN: Sto.
GAŠPARKO: A sto je nocná sluzba.
DON CHUAN: No.
GAŠPARKO: To je dvesto.
DON CHUAN: Dvesto.
GAŠPARKO: A dáku diškréciu a bude to.
DON CHUAN: Dám ti zajtra ráno.
GAŠPARKO: Nie, nie, dajte mi hneď, lebo ja s vami...
DON CHUAN: (Postaví sa.) Poď teraz, ty skrčený! Potom si ľahnem.
GAŠPARKO: No dobre, dajte sem peniaze a ja budem dávať pozor! Tak.
DON CHUAN: (Podáva Gašparkovi peniaze.) Tu máš sto...
GAŠPARKO: Áno.
DON CHUAN: Tu máš dvesto...
GAŠPARKO: No.
DON CHUAN: A tu máš desať dukátov a dávaj pozor! (Odchádza si ľahnúť.)
GAŠPARKO: No vidíte, no, hehe. To uz je pre mna volaco! (Začne sa hore-dolu prechádzať po krčme.) Tramtamtamtam, tamtamtamtam. No, keď budú hodiny biť, ja si budem spievať. Tramtamtam, tararam, tamtam, tararamtam. (Ľahne si na lavicu.) Tuto si ľahnem na tento bok a hotovo, no. (Hodiny začnú odbíjať jedenásť.) Co, kolko to bilo? Sa mi zdalo, ze to bilo... (Posadí sa na lavici.) No najprv som napocítal tri, potom tri a zase tri a potom dve. Trikrát tri je deväť a dva je jedenásť, tak to bolo jedenásť, he. No, tuto, tuto idem odspievať, aby vedel, ze som tu. (Postaví sa a spieva.)
Uderila jedenásta hodina,
chváľ kazdý duch Hospodina,
i Jezisa, jeho syna,
zdravas buď, Máriááá!
No, celkom dobre. Teraz idem semka, no. (Ide na druhý koniec krčmy.)
Uderila jedenásta hodina,
chváľ kazdý duch Hospodina,
i Jezisa, jeho syna,
zdravas buď, Máriááá!
ČERT: (Preletí cez scénu.) Bŕŕŕ!
GAŠPARKO: Jááájajajajajaj! Hí, jájajajajajaj! (Beží za Donom Chuanom.) Pane, ja tu nebudem strázit!
DON CHUAN: (Mimo scény.) Čo sa stalo?
GAŠPARKO: Videli ste ho, ako odisiel, aký prisiel a ako ma kopol a ako vrcal, ako pes?
DON CHUAN: Gašparko, len choj, vydrž!
GAŠPARKO: Vydrz, vydrz, ako? Ja tam nebudem!
DON CHUAN: Len choj, len chvíľočku ešte!
GAŠPARKO: Joj, ja tu nebudem za tie peniaze, viete, ako do mňa kopú?
DON CHUAN: Gašparko, tak zavolaj toho drevorubača, čo na dvore drevo rúbe, nech ide dávať pozor!
GAŠPARKO: (Prichádza na scénu.) No ja ho zavolám, ale ja neviem. Joj, ako ma kopol, tak som sa zľakol. (Ide na druhú stranu krčmy a kričí smerom von na dvor.) No pocujete?! Hej! Pocujete?
MATEJ: (Mimo scény.) Čo je?
GAŠPARKO: Počujte!
MATEJ: Čo je?
GAŠPARKO: Ako sa voláte?
MATEJ: Ja?
GAŠPARKO: Hej.
MATEJ: Matej.
GAŠPARKO: Matej! Poďte sem, Matej!
MATEJ: No čo je? (Príde na scénu, v ruke má palicu.)
GAŠPARKO: Poďte sem, Matej!
MATEJ: No?
GAŠPARKO: Nebojíte sa?
MATEJ: A koho?
GAŠPARKO: Pocúvajte, Matej! Dostanete na hodinu dukát.
MATEJ: Za čo?
GAŠPARKO: Budete tu stáť a vartovať!
MATEJ: A koho?
GAŠPARKO: Nikoho sem nepustíte!
MATEJ: Nikoho?
GAŠPARKO: Nikoho!
MATEJ: A koho budem vartovať?
GAŠPARKO: Môjho pána.
MATEJ: Dobre! Za buchnát?
GAŠPARKO: Áno.
MATEJ: Dajte buchnát!
GAŠPARKO: Potom dostanete, no. Koľko hodín tu budete stáť, toľko dukátov dostanete.
MATEJ: Í, himlfirnajz! Hé, dobre, no tak ja budem za hodinu za buchnát tu vartu stáť.
GAŠPARKO: Áno, no. Ale nikoho púšťať!
MATEJ: Dobre, nikoho púšťať, no. Á, čo ešte?
GAŠPARKO: Nic viacej, ľen nepustiť nikoho! (Odíde.)
MATEJ: No dobre, no. He, za hodinu buchnát, himlfirnajz, šak to bude taký ľahký zárobok. No, len by som rád vedev, kto by sem prišiev. (Začne pochodovať po krčme.) An-cvaj, an-cvaj, no. (Urobí čelom vzad a pochoduje na druhú stranu.) An-cvaj, an-cvaj. (Urobí čelom vzad a pochoduje späť.) An-cvaj, an-cvaj...
ČERT: (Priletí na scénu.) Brrr!
MATEJ: Čô? Čo chceš?
ČERT: Brrr!
MATEJ: No ľen vrč, vieš, aľe ak ťa opáľim ťín špacírštokon, tak sa smiechu nezdržíš, no.
ČERT: Brrr! Uhni z cesty!
MATEJ: Čo ti je? Hybaj sem, nech ťa vidím! He. Ukáž sa, no, no! (Udrie čerta palicou.)
ČERT: (Odletí.) Br!
MATEJ: Juj! Čo je? Bohdaj si skazu vzav, aký bov čierňi! Ale ak ťa opáľim, no počkaj, druhý raz si dám pozor na teba! No, no, no. (Znovu začne pochodovať.) A raz-dva, čelom vzad! (Čert priletí späť a vrazí do Mateja.) Újha! I! Nekopaj, ľebo ,himlfirnajz, vieš, ťa tak opáľim, čo ti rebro zlomím, no! (Znovu udrie čerta.)
ČERT: (Odletí.) Brrr!
MATEJ: No, nononono, hybaj ešte raz! No, no hybaj ešte raz, no hybaj, ešte, ešte, ešte, no! Hybaj, hybaj, hyb...
ČERT: (Priletí späť.) Brrr!
MATEJ: Juj! No vidíš! Bolo ti to treba, hé? Hybaj ešte raz! (Znovu udrie čerta.)
ČERT: (Odletí.) Brrr!
MATEJ: No len hybaj, hybaj, hybaj, hybaj, hybaj, no hybaj! No poď! No vidíš, už nepríde, lebo sa ma bojí. Hehéj, ja ťa naučím, neboj sa, veď ja som slúživ u ajnunzibcich infanťerí regimente... (Spadne na zem.)
(Smrtka priletí odzadu k Matejovi a zodvihne ho do vzduchu.)
MATEJ: Hí! Jáj, jáj, jáj, toto je, já! (Smrtka ho pustí a Matej spadne na zem.)
SMRTKA: (Volá na Don Chuana.) Čo sa necháš strážiť? Hodina tvoja odbila, pôjdeš s nami!
DON CHUAN: (Prichádza na scénu.) Čo?! Jaj, ja sa dám na pokánie!
SMRTKA: (Z jednej strany chytí Dona Chuana.) Neskoro! Hodina tvoja prichodí!
ČERT: (Priletí a chytí Don Chuana z druhej strany.) Brrr!
SMRTKA: Takých je tam na tisíce, pre ktorých sa tam varí prach, smola, olovo, oni budú vrazení do toho!
DON CHUAN: Jáj, jujúj, ja sa dám na pokánie!
SMRTKA: Neskoro, neskoro!
ČERT: Brrrrrrrr! (Spolu so smrtkou odlietajú s Donom Chuanom v rukách.)
MATEJ: (Začne sa na zemi preberať.) Íha, tak sa mi zdalo, že som voľačoho od voľakoho vyfasoval. A neviem, kto to bol. Ľen ma to do povetria zodvihlo, švaclo to so mňou o zem a už som nevedev o sebe. Aha, už ide ten mladý pán, ha, no.
GAŠPARKO: (Prichádza na scénu.) Tak co je? Vartujete?
MATEJ: Hm? Ale voľačo sa mi stalo.
GAŠPARKO: Co?
MATEJ: Voľachto ma zodvihov do povetria a švacov so mňov o zem.
GAŠPARKO: Hí! A môj pán?
MATEJ: Ja neviem, ja som nevidev.
GAŠPARKO: Dockajte, idem sa podívať! (Nazrie za scénu.) Júj, pane, pane, uz je prec, uz je prec, uz ho zali, uz ho zali!
MATEJ: Kto ho vzal?
GAŠPARKO: No naco ste mi tu bov, keď ste neustráživ?
MATEJ: Koho?
GAŠPARKO: No koho, koho?
MATEJ: No tak mi teraz zaplaťte a...
GAŠPARKO: Za co vám mám zaplatiť?
MATEJ: No za to, čo som vartu stál.
GAŠPARKO: No pockajte, ja vám zaplatím, az sa vám to odnechce, no.
MATEJ: Hehé, ch, pridajte mi, ja som sa aj s čerti... (Gašparko ho začne biť.) Jaj, íha, čo to je? Jaj, počkajte! Jaj, ejha, nechcem, nechcem! Tfuj, bodaj ste skazu vzali, ja nechcem nič! (Odchádza zo scény.)
GAŠPARKO: No aspoň voľaco si dostav za to, ze si neuvartuvav môjho pána. (Plačlivo.) Pane, pane, preco ste vy len tak zle robiv? Co teraz ja si mám pocat? Ale ja viem, co spravím. Pôjdem do Paríza na políciu, prihlásim sa a poviem, co sa stalo, a hotovo. Ták, pane Boze, skoda bolo pána, aj keď to bov huncút, ale predsa bov len dobrý clovek. (Odchádza zo scény.) Tramtamtamtam, tamtamtamtam...
KONIEC