Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

Literárny klub po taliansky


ÚvodArchív noviniek

Na poslednom literárnom klube 20. februára zaznela naživo aj taliančina, a to vďaka hosťovi, ktorým bola tentoraz prekladateľka zo Spišskej Novej Vsi Daniela Lozanová. Keď sme sa pred rokmi stretli a Danka mi podarovala svoju prvú preloženú knihu od Angely Nanettiovej Môj dedko je čerešňa, hneď som si ju zo zvedavosti prečítala. Aj preto, že Danka je moja spolužiačka, s ktorou som strávila päť rokov v Prešove na vysokej škole. Kniha mi učarovala svojím obsahom, jazykom i posolstvom. Príbeh chlapca, ktorý pomenúva svet vlastnými slovami i pocitmi, otvorenou detskou dušou, mi ostala dlho a hlboko v pamäti – aj preto, že uštedrila lekciu úprimnosti dospelým.
 
Netušila som, že také pekné knihy treba vydavateľstvám núkať a presviedčať ich. Prekladateľka však potvrdila, že jej osud bol práve takýto. S knihou chodila od vydavateľstva k vydavateľstvu, kým sa po niekoľkých rokoch dostala konečne aj k slovenským čitateľom. A tak nasledovali ďalšie tri preklady kníh od Nanettiovej – Muž, ktorý pestoval kométy, Adalbertov denník a Priatelia dažďa, a hneď po prvej preloženej knihe o čerešni aj ocenenia pre Danielu Lozanovú. Napokon i stretnutie so samotnou autorkou – dámou Nanettiovou, ktorej knihy pre deti, ale aj dospelých sa tešia v Taliansku veľkej popularite.
Prekladateľka si zaspomínala na rozhovory  s Nanettiovou, farbisto a zaujímavo opísala osudy i príbehy svojich preložených kníh. Pootvorila dvere prekladateľskej práce a prezradila, ako pečať prekladateľa ovplyvní to, akú konečnú podobu kniha nadobudne.
 
Osadenstvo literárneho klubu sa aj tentoraz o hosťa živo zaujímalo. Otázky prekladateľku milo vyobracali a na klube sa o prekladateľstve rozdiskutovalo. Taliančina v podaní Daniely Lozanovej bola príjemným klubovým osviežením a dôvodom zviesť debatu aj na mentalitu Talianov, ich rodinné tradície či osobitosti.

Bokom neostalo ani naše tradičné autorské čítanie, kde sa s tvorbou predstavili Peter Haško, Ema Malíšková a Klára Mirgová. Trojica autorov nesklamala a v prevahe boli tentoraz básne.
Milým bonusom klubu boli chutné šišky či „pankušky“ z kuchyne kolegyne Anky Tabákovej ako pozornosť riaditeľa SKN Františka Hasaja, na ktorých sme si všetci pochutnali.

A čo dodať na záver? Spišská prekladateľka Danka Lozanová má v talóne ďalší preklad od Gianniho Rodariho o zvláštnom dobrodružstve jednej torty. Ostáva veriť, že vydavateľstvá budú tentoraz voči knižke zhovievavejšie a ústretovejšie a my sa o jej „slovenskej“ existencii dozvieme. A ešte jeden malý dodatok – náš klub sa hádam opäť vydaril. 

Daniela Dubivská 




[» na začiatok stránky]
[» tlač stránky]
© 2006 Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. [Web dizajn, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.]
Posledná aktualizácia: 1. 3. 2006. [Webmaster: webmaster@skn.sk] [Informácie o prístupnosti].